Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

O Američanovi, ktorý nepreskakoval vatry, ale založil agentúru SAIA

David Daniel bol donedávna najdlhšie žijúcim Američanom na novom Slovensku. Ale aj Američanom, ktorý pre Slovensko urobil viac ako všetci tí, ktorí sa bijú len do pŕs. Nepreskakoval vatry a nevykrikoval po námestiach a krčmách, ale so skupinou Slovákov, .

David Daniel bol donedávna najdlhšie žijúcim Američanom na novom Slovensku. Ale aj Američanom, ktorý pre Slovensko urobil viac ako všetci tí, ktorí sa bijú len do pŕs. Nepreskakoval vatry a nevykrikoval po námestiach a krčmách, ale so skupinou Slovákov, mysliacich na modernú budúcnosť tejto krajiny, založil SAIA (Slovenskú akademickú informačnú agentúru), nevládnu organizáciu. Dnes ju poznajú tisíce najmä mladých Slovákov. David Daniel sa už so Slovenskom rozlúčil a aj keď sem bude znovu a znovu prichádzať v úlohe konzultanta, bude chýbať nielen ako jeden z riaditeľov SAIA, ale aj ako veľký a oddaný priateľ Slovenska. David odišiel pre mnohé príčiny, o ktorých nechce hovoriť.

Skryť Vypnúť reklamu

David je Američanom slovenského pôvodu a stopy po jeho predkoch možno nájsť v Obišovciach pri Kysaku a v Kostolnom pri Starej Turej. On sám sa však narodil v Betleheme, v americkom štáte Pensylvánia a v tamojšej štátnej univerzite, ktorá je známa v Amerike a vo svete pod ľubozvučnou skratkou Pen State Univeristy, získal aj doktorát z histórie.

Reformácia medzi Slovákmi

"Vybral som si predmet, ktorý v Amerike v tom čase neštudoval nik a na Slovensku či v Československu alebo v Európe len málokto. Študoval som históriu strednej Európy XVI. a XVII. storočia so špecializáciou Reformácia medzi Slovákmi. Predmet ma veľmi zaujímal a mal som možnosť preniknúť do podstaty vtedajšieho diania v habsburskej monarchii." Bolo len otázkou krátkeho času, kedy po prvý raz navštívi krajinu otcov a bude pátrať po chýbajúcich historických faktoch a spojeniach, ktoré napriek povestnému supervybaveniu amerických univerzít predsa len mohli z iného uhla pohľadu obohatiť jeho štúdium a vedecký výskum. David je však typom pragmatického vedca. Vníma históriu či dejiny v komplexe, v celom rámci súvzťažností a spojení. Chápe až priveľmi dobre význam minulosti pre súčasnosť a budúcnosť hociktorého národa. Prítomnosť histórie v Amerike je rukolapnou záležitosťou a dejinné pohyby si možno na mieste doslova ohmatať. Americká história je živý plod, možno sa jej dotknúť meraním pulzu každej inštitúcie. Nejde len o Kongres, kde žije ústava prijatá pred vyše dvesto rokmi, deň po dni. Možno preto chápe David dejiny ako súčasť súčasnosti a pokúsil sa americký model chápania histórie preniesť aj na Slovensko. História ako pragmatická súčasť každodenného života, história ako zázračná sila schopná ozdravovať súčasnosť a budúcnosť. Preto ten prístup pragmatika.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Slovensko prišiel po prvý raz pred tridsiatimi rokmi. Spomína si na úžasný zážitok: navštívil miesta, odkiaľ pochádza jeho minulosť, a zároveň pobudol v časti Európy s bohatou históriou. Cítil sa v siedmom nebi. Návšteva mala jedinú chybičku: trvala veľmi krátko. Stačila však na ďalšiu a zásadnú inšpiráciu. Jeho zdravý fanatizmus, upnutý na históriu špeciálneho obdobia a špeciálneho regiónu, našiel ohlas. Dostáva Fulbrightovo štipendium a v rokoch l969 až l970 funguje vo Viedni ako mladý vedec sústredený na obľúbený predmet. V tom čase navštevuje Slovensko pravidelne a robí výskum pre vedeckú historickú prácu. "Nazbieral som dostatok hodnotného materiálu, aby som dal dohromady obrovskú historickú prácu. Myslel som na stovky strán tučnej knihy, ktorou ohúrim vedecké kruhy. Lenže materiálu som nazbieral také množstvo, že som mal s jeho spracovaním a hodnotením ťažkosti. Potom prišli iné veci a ja som knižku dosiaľ nevydal. Mám hotových zopár sto stránok, niektoré časti som zverejnil v časopisoch, ale mrzí ma, že knižka už neleží hotová na stole."

Skryť Vypnúť reklamu

Revolúcia zmenila môj život

Po návrate do Ameriky znovu prednáša svoj obľúbený predmet a čoraz viac študentov si zapisuje jeho prednášky. Ale jedným očkom ustavične poškuľuje po Slovensku. Akoby cítil, že tam nájde napokon významnú časť životného osudu. Nevie to pomenovať, ale cíti, že sa niečo prihodí. Vždy, keď sa naskytne akákoľvek príležitosť cestovať na Slovensko, nezaváha, jeho slovenčina začína byť čoraz zrozumiteľnejšia a aj keď nedosahuje úroveň jeho nemčiny, orientuje sa v slovenských predložkách a pádových koncovkách veľmi rýchlo. Dáva prednosť angličtine, ale jeho slovenský prejav je obdivuhodný. Revolučný rok l989 ho zastihuje na Slovensku a ešte plne netuší, že kotvu zodvihne až koncom roku 1995. Ako historik udržiavajúci kontakt so slovenským historickým ústavom ocitne sa jedného dňa medzi ľuďmi patriacimi do slávnej VPN. "Revolúcia zmenila môj život. Cítil som, že som v strede histórie. Odohrávalo sa niečo, čo sa neodohráva každý deň. Revolúcia. Cítil som ju všade, kadiaľ som prešiel. Boli to slávne dni, slávne chvíle. Spoznal som nových ľudí, veľkých priateľov. Snopko, Demeš... VPN chcela vytvoriť akýsi fond na pomoc slovenským študentom. Požiadali ma, aby som vypracoval model. Lenže priveľa ľudí chcelo priveľa vecí. Projekt stroskotal. Potom sa jedného dňa ozval telefón a volal mi Pavol Demeš. V tom čase sme sa ešte osobne nepoznali, ale asi aj hlasom sme si `padli do oka`. Volal z ministerstva školstva od ministra Ladislava Kováča, ktorý mu krátko predtým ponúkol dôležité miesto. Po polhodinovom telefonáte ma Demeš požiadal, aby som sa stal zahraničným poradcom na ministerstve školstva. Dostal som úlohu vypracovať program pre študentov, ktorí chceli odísť na štúdiá do Spojených štátov."

Skryť Vypnúť reklamu

A práve stretnutie s Demešom prinieslo konečný plod. SAIA sa najskôr nazývala SIA (Slovenská informačná agentúra), ale keďže názov pripomínal tak trochu CIA, pridali do názvu ešte jedno slovo, akademická. Pre históriu a zvlášť pre históriu tretieho sektora na Slovensku zostane dátum dvadsiateho februára roku l990 významným medzníkom. Po prvý raz v dejinách nového Slovenska vznikla predzvesť nevládnej, neziskovej, nezávislej organizácie s jasným cieľom: pomáhať slovenským študentom nielen ich vysielaním na stáže do zahraničia, ale aj neuveriteľnou snahou o rozšírenie ich obzoru v nových, demokratických podmienkach. Jej začiatok mal spojenie s ministerstvom školstva, ale vytvorilo sa niečo, čo by za predchádzajúceho politického režimu bolo nemysliteľné. Už v apríli toho istého roku odcestovala prvá delegácia SAIA do USA a po desiatich dňoch sa vrátila s desiatimi štipendiami v hodnote stotisíc dolárov. A zasa po prvý raz v nových dejinách odohrala sa voľná súťaž o tieto prvé študijné pobyty. Prihlásilo sa 250 kandidátov a komisia mala ťažkosti vybrať z takého počtu desať najkvalitnejších záujemcov. David si spomína na všetkých a dodáva, že David Čársky ostal dokonca v Amerike učiť na newyorskej univerzite výtvarného umenia, Monika Kubicová práve končí program NBA na Harvardovej univerzite a Sveťo Bombík tragicky zahynul... "Ale aj ostatní z tých prvých dvestopäťdesiatich dostali šancu. Z USA sme priniesli veľký kufor materiálov o možnostiach, ako získať granty a finančnú pomoc na štúdium. To už záviselo od každého jednotlivca".

Skryť Vypnúť reklamu

SAIA zaregistrovali ako Associations of citizens (Asociácia občanov) na mená Pavol Demeš, Katarína Košťálová a Oľga Šubeníková. Prvá pomoc v hodnote dvetisícpäťsto dolárov vo forme počítačov prišla od Kanaďanov, prihlásila sa Saber Foundation. Patrí jej úprimná vďaka za tisíce a tisíce darovaných knižiek, ktoré na Slovensko poslala a ktoré SAIA rozposielala nielen na vysoké školy, ale aj na stredné, základné i do knižníc. Pod krídlami SAIA začali pôsobiť na Slovensku aj prví lektori angličtiny, prichádzajúci z USA, Kanady a Veľkej Británie. Slovensko dostalo prevratnú vedomostnú pomoc, ktorej finančnú hodnotu nemožno vyčísliť. Dnes predstavuje SAIA perfektne zorganizovanú agentúru tretieho, nevládneho sektoru a spolu s ďalšími podobnými či menej podobnými inšitúciami vytvára jeden z pilierov demokratickej občianskej spoločnosti. Je otvorenou organizáciou, nezastáva žiadne politické postoje.

Skryť Vypnúť reklamu

Štipendistom aj Mečiarov syn

Zahraničným štipendistom je napríklad aj jeden z Mečiarových synov a rok štúdia v zahraničí prostredníctvom agentúry absolvoval aj bývalý hovorca predsedu vlády Tomáš Hasala. Agentúra je mimoriadne dobrá v získavaní finančných prostriedkov vo forme darov a materiálneho vybavenia. Doteraz získala pre Slovensko pomoc v hodnote okolo 90 miliónov korún a jeden a pol milióna dolárov. Jej možnosti každým dňom narastajú a budú narastať. Avšak za predpokladu, že sa ju súčasná politická moc nerozhodne mocensky zlikvidovať. SAIA sa medzitým stala prototypom agentúry tohto typu a svetoví špecialisti ju považujú za najlepšiu v postkomunistických krajinách. Pracuje západným štýlom a jej autorita má medzinárodné parametre. SAIA je členským subjektom Academic Cooperation Association so sídlom v Belgicku.

Skryť Vypnúť reklamu

Odhliadnuc od faktu, že David Daniel je Američanom slovenského pôvodu a práve tento fakt mohol byť takmer rozhodujúcim pri jeho rozhodovaní o odchode na Slovensko, predsa len... prišiel naozaj iba pre svoj pôvod?

"Slováci sú veľmi komplexní ľudia. Aj história je komplexná. Zaujali ma však aj iné veci. Národné obrodenie inšpirovali, formovali, organizovali a viedli väčšinou evanjelici, no pritom sa o Slovensku hovorí ako o katolíckom štáte. Štúr, Kollár, Štefánik boli evanjelikmi. Všetci študovali v zahraničí. Neboli to žiadni zápecníci. Boli to rebeli, ktorí vytvorili nový slovenský imidž. A preto ma zaujala aj úloha náboženstva pri tvorbe národnej identity."

Veľa druhov Slovákov

A čo si David myslí o Slovákoch? "Na túto otázku sa neodpovedá ľahko, lebo jestvuje veľa odlišných druhov Slovákov. Závisí to aj od regiónov. Za sedem rokov súvislého pobytu medzi vami som precestoval Slovensko krížom-krážom, no netrúfam si odpovedať zovšeobecňujúcou vetou, ktorá by charakterizovala Slovákov. Slováci bývali veľmi pohostinnými, priateľskými ľuďmi, ktorí dokázali pomôcť. Ale neviem, či tieto črty celkom platia aj teraz. Slováci sú pyšní, hrdí, majú mentalitu sedliakov. Moji starí rodičia odišli do Ameriky na prelome storočia. Boli obyčajní ľudia, ale viem, že mali veľkú chuť na štúdium. Všetky ich deti, okrem jedného, študovali na univerzite. Vzdelanie je cestou napredovania. Starí rodičia pracovali ťažko, moji rodičia pracovali ťažko. Robili tak preto, aby našetrili peniaze a nás poslali do škôl. Môj starý otec mal neľahký osud. Ako majiteľ malého obchodu grocery store po druhej svetovej vojne zbankrotoval, ale vzchopil sa a začal znovu, lebo mal zodpovednosť za rodinu. Myslím si, že Slováci majú silný zmysel pre rodinu. Ich problém však leží niekde inde. Ak sa niekto stane významnejším, väčším, ako my v Amerike vravíme `big shot` (veľký pán), nastupuje závisť. Keď prišli do Ameriky ako vysťahovalci, založili si mnohé spolky, organizácie, bolo ich hádam okolo desať. Ale namiesto spolupráce bojovali ich členovia jeden proti druhému. Že prečo? Lebo každý chcel byť prezidentom. Nemohli zniesť, keď ktosi dosiahol úspech. A to až priveľmi zaváňa small village mentality - mentalitou malej dediny."

Skryť Vypnúť reklamu

Slováci a demokracia

Čo si David myslí o Slovákoch a demokracii?

"Väčšina Slovákov nevie, čo je demokracia. Nemajú skúsenosti s demokraciou. Nemali na to možnosti. Po vzniku Československa prišiel rýchlo rok l938 a odvtedy sa Slovensko potácalo v totalitných režimoch. Demokracia nie je volebný proces, nie je to štruktúra vlády. Demokracia je postoj. Demokracia znamená otvorenú diskusiu. Niektorým ľuďom tu na Slovensku nejde do hlavy, že sa americký Kongres háda s prezidentom. Ale to je presne to, o čom je demokracia. Dohodu možno dosiahnuť len v dialógu. Ani jedna strana nemôže byť dosť silná na prekonanie druhej. Ide teda o umenie kompromisu. Nikto nie je pri moci navždy. Treba vidieť nie stranu, ale osobu a ľudia si musia uvedomiť vlastnú zodpovednosť. Teraz sú Slováci nezávislí, žijú v nezávislom štáte. Musia čosi svetu ukázať, musia ako národ niečo priniesť na zlepšenie porozumenia medzi ľuďmi. Musia sa zbaviť inklinácie k populizmu, ktorému sa na Slovensku darí vďaka dlhým šesťdesiatim rokom totalitarizmu. Musia spoznať svoju históriu, svoju minulosť, ale nevyberať z dejín len pekné veci, ktoré sa im páčia. Z tých sa nedá učiť, treba podrobne študovať tragédie, ktoré sa odohrali, ich skutočné príčiny a aj v nich hľadať odpovede. Len tak možno vypestovať demokratickú spoločnosť. Ľudia nemôžu jestvovať bez minulosti, ale musia vedieť konfrontovať prítomnosť. SAIA vychádzala z mojej skúsenosti a deväťdesiat percent mojej činnosti v prvých dvoch rokoch som venoval presviedčaniu ľudí, že veci sa dajú urobiť. Ale teraz je to už slovenská agentúra, lebo sme spolu skúšali, hľadali a odstraňovali chyby a učili sme sa z nich. Postupovali sme ako farmári, starajúci sa o svoje polia. Úroda raz musí prísť. Demokracia je učebným procesom. A učenie vyžaduje čas. Je veľa problémov, jedným z nich sú profesionálni politici. Tí majú tendenciu identifikovať svoje záujmy so záujmami štátu a zabúdajú, že sú služobníkmi ľudí a nie štátu. Priveľa vecí sa spolitizovalo. Lenže politika nie je cieľom, ale prostriedkom na službu ľudu, krajine. Mám jednu definíciu: Je rozdiel medzi štátnikom a politikom. Štátnik dokáže urobiť možným, čo je nevyhnutné urobiť, politik urobí iba nevyhnutné. To je veľký rozdiel. Všetko sa spolitizovalo. Je ľahké hovoriť my a oni. A problém sa nestáva problémom, ale politickou záležitosťou. Ale hlad, lieky, zdravotnícka starostlivosť je záležitosťou, ktorú treba riešiť. Ak sa nebude niečo robiť so zdravotníctvom, ľudia na Slovensku začnú umierať. To je vec, ktorú treba riešiť a nie robiť z nej politickú záležitosť! Ľudia sa musia naučiť vychádzať jeden s druhým. Najhoršia je pasivita a strach z vyslovenia vlastného názoru. Jedna vec, čo ma Amerika naučila, je, že môžem nesúhlasiť s tým, čo iná osoba hovorí, ale dokázal by som umrieť za jej právo to povedať. Mám právo nesúhlasiť. Ale aj napriek všetkému som nadobudol pocit, že Slováci veria vo svoju novú demokratickú budúcnosť. Avšak čaká ich dlhá cesta hľadania vlastnej vízie a vlastnej demokracie."

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  2. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  3. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  4. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  5. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  7. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  8. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  9. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  10. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 8 705
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 8 085
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 7 770
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 329
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 409
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 981
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 732
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 302
  9. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 823
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 637
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu