# Nastal neopakovateľný čas pre karieristov a tichošľapov - ľudí bez chrbtovej kosti. Diktatúru proletariátu, kde robotník bol súdruhom na posmech a robil im krovie, nahrádza diktatúra v mene národa, čiže nacionalizmus. Vybudujeme si druhé Švajčiarsko, budeme mať aj vlastného - slovenského Boha. Lenže tí, čo o tom hovoria, zabúdajú dodať, že iba poniektorí. Ostatní nech si zháňajú krpce. Válov ostáva, len prasce sa menia, vraveli starí ľudia. Nastal čas zbíjania, treba sa len pridať k správnemu hnutiu. Čas vhodný na okrádanie národa, ktorého majú mocní pri každej príležitosti plné ústa, sa však raz aj tak pominie, pretože sme si viacerí stačili lognúť sviežeho vzduchu a aj drevo na plte a vatry sa pomaly minie.
EDUARD RIEČANSKÝ, Zvolen
# Na mítingoch opozičných strán zaznieva často otázka, dokedy môže trvať tento stav netolerancie, arogancie hraničiacej s nedostatkom základných princípov slušného správania, ako aj zjavného porušovania zákonnosti súčasnou vládnou mocou. Odpovede sú obyčajne nepriame a neurčité. Veď je naozaj ťažké odpovedať na otázku, dokedy bude veľkej časti občanov SR ľahostajná konfrontačná a intrigánska politika, dokedy bude prijímať a tolerovať nenávisť a lož ako pracovnú metódu. Len zmena postoja veľkej skupiny občanov, vynútená novým poznaním na základe vlastnej skúsenosti, je jediným skutočným riešením slovenskej dilemy.
DOMINIK FILIPP, Bratislava
# Vo večernej debate 8. januára v MTV odznel pozoruhodný názor. Hovorilo sa o postkomunistickej orientácii spoločností patriacich v minulosti do východného bloku. Ak sa vraj v tom-ktorom štáte objaví výrečný líder niektorej strany či hnutia, ktorý by mal predpoklady stať sa vodcom národa, ale nie je západne orientovaný, treba mu dať miesto v nejakom väčšom podniku, nech sa tam realizuje, nech ho vedie k úspechu. V prípade, že sa takýto človek nechá v politickej činnosti, vzniká obava, že príslušná spoločnosť bude ohrozená podobným fádnym spôsobom života ako v predchádzajúcich 40 rokoch.
B. K., Bratislava
(Meno a adresu máme v redakcii.)
# Cítim sa Slovákom, ľúbim svoju domovinu, nie som si však istý, či by som teraz mohol byť vlastencom. Som za demokraciu. Nie však národnú, ľudovú, proletársku, nacionálnu, socialistickú či, nedajbože, komunistickú. Strasie ma, keď si
pomyslím, že by som mal byť vlastencom pri budovaní národnokomunistickej demokracie, spojenej s rozdávaním Slovenska vyvoleným. Znova mám pocit iba relatívnej slobody, v podstate takej istej ako pred rokom 1989.
JOZEF HOZLÁR,
Nové Zámky
