Javorový list

Vždy to odkladám na poslednú chvíľu, lebo nikdy neviem, čo mám písať, a tiež chcem mať čo najčerstvejšie informácie, aby som bol up-to-date (po slovensky kráčal s dobou). Aj dnes ...už som si dvakrát sadol k počítaču, že budem písať... a nič. Rozmýšľal ..

Vždy to odkladám na poslednú chvíľu, lebo nikdy neviem, čo mám písať, a tiež chcem mať čo najčerstvejšie informácie, aby som bol up-to-date (po slovensky kráčal s dobou). Aj dnes ...už som si dvakrát sadol k počítaču, že budem písať... a nič. Rozmýšľal som aj nad tým, ešte trošku podojiť emigrantskú tému z minulého listu... ale to by už bolo otravné, tak som to zavrhol. Keď sa blížila polnoc, zišiel som po tretí raz do podzemia, pozrel e-mail aj slovenskú diskusnú skupinu na Internete, prečítal zajtrajšie noviny... a ostal dosť rozpačitý. Žiadna inšpirácia, žiadna silná myšlienka... Keď tu zrazu šťukol fax, zablikalo svetielko a prístrojčeku z papuľky začala vychádzať správička zo Slovenska. Celkom milá, ba čo viac, obsahovala dve vety, ktoré ma okamžite popchli správnym smerom, čiže k písaniu!

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Aj keď je ten fax úplne o čomsi inom, zmienil sa autor aj o tom, že v pospolitom svete vyvolal značný rozruch môj ostatný javorový list, lebo "otázka patriotizmu je na programe dňa". A je to tu! Predsa len podojím minulú tému, obzvlášť keď si to pospolitosť žiada", patriotizmus čiže vlastenectvo. Vďaka komunistickému mašírovaniu aj toto slovo (ako mnoho ďalších, medziiným aj "emigrácia") získalo iný nádych. Tým, že ho komunisti v jednom kuse používali a zneužívali, vyvolali u ľudí alergiu. Slovo vlasť sa zaradilo do slovníka funkcionárov, medzi také nepríjemné výrazy ako proletársky internacionalizmus, družba, na večné časy, kontrola uznesenia alebo kozmopolita.

Vlasť by mala byť obyčajné slovo, niečo ako povedzme topánka, chodník, slinivka brušná alebo mastný chlieb s cibuľou. Veci, ktoré neodmysliteľne patria k životu, ale príliš si ich nevšímame, pokiaľ sa s nimi nedeje niečo mimoriadne. Topánka deravá, chodník rozkopaný, slinivka zapálená, mastný chlieb bez cibule a vlasť... Vlasť... Deravá, rozkopaná, zapálená, bez cibule? Neviem. Cibuľa tuším ešte je. Pre mňa je vlatenectvo pocit, ktorý nebudem mať nikde inde, len keď prídem na Slovensko. Poznám to tam lepšie než kdekoľvek inde, hovoria tam rečou, v ktorej viem najlepšie rozprávať vtipy, mám tam zatiaľ ešte stále najviac kamarátov a priateľov, do novín ma písať nechajú...len žiť sa mi tam nedá tak, akoby som chcel. tak som teda išiel inde. Inde síce nie je toľko kamarátov, ale dajú mi tam žiť. Celkom pekne. S vlasťou by to asi malo byť podobne ako s rodičmi, stále ich budem mať rád, ale nikto nehovorí, že s nimi musím ostať bývať do smrti. Samozrejme, že tak, ako sú ľudia, ktorí s rodičmi až do smrti zostanú, takisto sú ľudia, pre ktorých znamenajú Tatry, Hájnikova žena a piváreň U mamuta viac ako to, že iných vyhadzujú z práce za názory. A sú ľudia, ktorí by celkom radi išli bývať preč od rodičov, ale je bytová kríza a finančne na tom nie sú najlepšie a rodičia čosi občas prihodia a tie starosti so zháňaním a sťahovaním... Nech sa páči - každému podľa jeho chuti. Netreba z toho robiť žiadnu veľkú vedu, najmä teraz, keď sa svet zmenšil. Nikto sa príliš nečuduje, ak sa kamarát presťahuje z Prešova do Trnavy, tak sa netreba vzrušovať ani nad tým, keď sa niekto presťahuje z Bratislavy trebárs do Toronta. A aj dôvody na sťahovanie sú rovnaké. Človek chce niečo iné, väčšie, krajšie, lepšie, pohodlnejšie, príjemnejšie... a tuším sa s tým chcením nedá nič robiť.

SkryťVypnúť reklamu

Pre mňa je to "príjemnejšie", napríklad aj fakt, že nemusím až tak intenzívne rozmýšľať nad tým, čo bude, keď sa schváli zákon na ochranu republiky a moja vlasť sa ocitne takmer tam, kde pred pár rokmi. No čo, prinajhoršom nebudem písať javorové listy, a keby už malo byť veľmi zle, tak budem nosiť nahrávacie kšefty do Poľska. Alebo do Austrálie. Telefonovať sa hádam ešte bude dať.

A teraz nasleduje odpoveď na prípadné reakcie typu: "Čo do nás strkáš nos, keď si odišiel, ľahko sa ti kváka z Kanady?" a tiež "Načo sem furt chodíš, keď sa ti tu nepáči!?" Aj keď sa človek odsťahuje od rodičov, predsa im len zatelefonuje, keď sa dopočuje, že sa povadili, mrzí ho keď sa, nedajbože, na staré kolená chcú rozviesť a snaží sa tomu zabrániť. Chodí ich navštevovať, aj keď sú chorí... a na pohreb príde, nech je kdekoľvek. Nemyslím si teda, že človek stráca právo hovoriť a písať o čomkoľvek tým, že sa niekam presťahuje. Tak isto si nemyslím, že by som sem mal prestať chodiť len preto, že tu nechcem žiť... Je to vlastenectvo?

SkryťVypnúť reklamu

Rodičom to možno nepadne dobre, ale bude pre nich rozhodne užitočné, ak im poviem, že majú ísť k lekárovi a že majú prestať blbnúť. Nič by im nepomohlo, ak by som sa hral na dobré dieťa tým, že by som im navrával, že sú mladí, zdraví a nič im nechýba len preto, že sú to moji vlastní rodičia. Tak isto Slovensku nepomôže vlastenectvo, plné plamenných nezmyslov na oklamanie zástupov. Ak je niekto chorý, treba mu povedať, aby išiel k lekárovi, a ak blbne, treba mu povedať, aby prestal. Je to vlastenectvo? (Nedá mi, aby som nepoznamenal, že keď sa dívam na prebiehajúci privatizačný proces, tak sa mi zdá, že dnešní papaláši si myslia, že vlastenectvo je odvodené od "vlastniť".)

Tak. A teraz ešte o tom faxe, čo som spomínal vyššie. Možno to s vlastenectvom aj nepriamo súvisí. Faxoval mi istý človek, podujmúci sa v Bratislave zorganizovať nejaké koncerty, na ktorých by som mal vystúpiť. Keďže je trhové hospodárstvo, zháňa sponzorov. A ajhľa, čo mi napísal: "Je to ozajstná story sledovať reakcie jednotlivých manažérov veľkých firiem, s ktorými ináč v sponzorských veciach dobre spolupracujem, keď počujú Vaše meno." Nuž čo, ja sa nečudujem, ja som zvyknutý. Za komunizmu to bolo veľmi podobné. S emigrantmi neradno bolo sa stýkať, najmä s takými, čo proti "vlasti" štvali spoza hraníc.

SkryťVypnúť reklamu

Nehovorím, že som to v Kanade bohviekam dotiahol. V novinách pravidelnú rubriku nemám a na ulici ma zatiaľ za štyri roky spoznal iba jediný človek. Ale... koncerty mi v televízii odvysielali bez toho, aby som sa zúčastnil na zapaľovaní indiánskych ohňov v Manitobe, a filmové hudby mi dali robiť bez toho, aby som podpísal vyhlásenie, že sa chcem oslobodiť spod konštitučno-monarchistického jarma britskej kráľovnej. Dokonca na mojich cédečkách, ktoré tu predávajú, je nalepená nálepka s javorovým listom ako na výrobku kanadskej proveniencie, hoci ešte nie som kanadský občan. A propos, občan. Udeleniu kanadského občianstva predchádza skúška zo základných znalostí o Kanade. Viete, čím sa začína príručka, z ktorej si to máte naštudovať? Musím citovať: "Bez ohľadu na to, či tu žijete celý život alebo krátku chvíľu, máte slobodu vyjadriť svoje myšlienky a názory. Môžete súhlasiť alebo nesúhlasiť s ostatnými." Hm. Je to vlastenectvo?

SkryťVypnúť reklamu

Aby som sa ešte vrátil k tým sponzorom - nechcú mať so mnou nič spoločné, lebo sa boja. A to ešte zákon na ochranu republiky neschválili! A to sú ľudia, ktorí majú nejakú pozíciu. Čo tak asi budú robiť ľudia, ktorí pozíciu nemajú? Čo sa bude diať po schválení zákona? Obávam sa, že sa budú báť ešte viacej a budú ticho. Budú veľmi ticho, nech by sa dialo čokoľvek. Bude to vlastenectvo?

Autor: Toronto, January 15th

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 711
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 376
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 890
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 225
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 029
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 806
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 816
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu