Nedeľa, 26. september, 2021 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky

Skoro psychodiagnóza: homo komunicus a homo postkomunicus

V bývalom Sovietskom zväze a napokon v celom socialistickom tábore bolo počas sedemdesiatich a štyridsiatich rokov takmer mičurinsky a lysenkovsky "vyšľachtená" zaujímavá sorta ľudí. Podľa americkej psychologičky ruského pôvodu Friedy Porathovej z ...

V bývalom Sovietskom zväze a napokon v celom socialistickom tábore bolo počas sedemdesiatich a štyridsiatich rokov takmer mičurinsky a lysenkovsky "vyšľachtená" zaujímavá sorta ľudí. Podľa americkej psychologičky ruského pôvodu Friedy Porathovej z Kalifornskej univerzity ju vieme diagnostikovať ako homo sovieticus a u nás v určitej mutácii od roku 1968, aj ako homo normalicus. Ide proste o indivíduá, u ktorých síce nenachádzame príznaky mentálnej retardácie, u ktorých sa však výrazne prejavuje strata seba, neexistencia vlastného a slobodného myslenia a ani vlastného JA. O slobode vôle radšej pomlčím.

Skryť Vypnúť reklamu

Nielen sovietsky, ale aj náš občan pod vplyvom vnucovanej monolitnej ideológie a kolektivistickej výchovy v priebehu sedemdesiatich a štyridsiatich rokov skutočne prestával alebo úplne prestal byť sám sebou. Stal sa niekým alebo niečím. Ak nechcel, aby ho udupal alebo prevalcoval "vperiod" odhodlane a disciplinovane kráčajúci dav, nezostávalo mu nič iné, len sa zaradiť, držať hubu a krok. Z toho dôvodu v psychodiagnóze homo komunicus (člena strany) a homo normalicus (nomenklatúrneho a prevereného člena strany) prevláda dominantný syndróm: vedomý konformizmus, často až chorobné úsilie byť súhlasný, zhodný a bezvýhradne oddaný vládnucej moci aj za cenu sebaobmedzenia. Za všetkých psychodiagnostikov duševne postihnutého typu osobnosti homo societicus to azda najlepšie vyjadril A. S. Makarenko: "Človek, v osobnosti ktorého zvíťazilo kolektívne vedomie ľudových más nad individuálnym vedomím buržoa, je už osobnosťou sovietskeho typu. Je to komunista," odosobnené indivíduum, ktoré nemá nič a nič mu ani nechýba. Jediné, po čom túži, je dôvera strany.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre homo sovieticus a homo komunicus, podľa vlastnej diferenciálnej psychodiagnostiky - hovorí Frieda Porathová - je charakteristické ešte aj to, že procesom empatie, identifikácie a tzv. triedneho uvedomenia je homo sovieticus schopné natoľko sa stotožniť so svojou rodnou stranou, vládou a štátom, že už prestáva byť sebou samým, že v ňom a zaňho myslí, uvažuje a rozhoduje ktosi celkom iný, akoby dvojník, proste jeho homo sovieticus. A to je už skutočne duševne chorá osobnosť.

Podmienky vzniku

Podmienky - etiológia - ochorenia s psychodiagnózou homo sovieticus alebo homo komunicus sú všeobecne známe. Ide proste o absolútnu, všeobjímajúcu politickú, ekonomickú a ideologickú moc nad individuálnym vedomím a osobnosťou občana komunistickej spoločnosti. Ak takáto moc dlhodobo pretrváva, väčšina spoločnosti sa jej podriadi a existenciálne prispôsobí. Iného východiska niet. A nie je možný ani únik. Hranice sú obtočené ostnatým a elektrinou nabitým drôtom, ktorý stereotypne obchádza ozbrojený psovod. Navonok, zdá sa, nič podstatné sa nedeje. Jedno však áno: postupná, až do špiku kostí prehlbujúca sa depersonalizácia, úplné zneurčenie, entropia osobnosti a deprivácia, ktorá sa završuje totálnou apatiou - povedal by E. Fromm. A práve homo sovieticius takúto apatiu často prežíva ako najvyššiu spokojnosť, absolútnu bezstarostnosť a div nie ako nirvánu. Skutočne, v reálnom socializme nám, vlastne drvivej väčšine obyvateľstva, už nič nechýbalo. Najmä babkám kabrhelkám, litvajkám a dedkom zväzákom. Okrem práce, chleba a hier, bez vlastného pričinenia každý dostal aj svojho ideového regulovčíka, dozorcu a napokon aj svojho lekára a učiteľa. A zrazu, hľa. Prišiel rok 1989, po ňom 1990, 1991 atď.

Skryť Vypnúť reklamu

Syndróm väzňa

Aby sme sa pri chápaní tohto syndrómu dobre rozumeli, dovolím si opísať jeden skutočný príbeh. Po pätnásťročnom odpykávaní trestu je šesťdesiatpäťročný prepustený na slobodu. Nastala jeho "nežná revolúcia". Počas pracovnej prevýchovy v jáchymovských uránových baniach sa ho zriekla manželka i deti. A keďže v dobe väzenských útrap postupne stratil záujem o všetky svoje záujmy, duchovné potreby, túžby a ideály, z ľudskej dôstojnosti mu už neostalo takmer nič. Vlastne zostalo: fyziologicky uzavretý mechanizmus biologických potrieb a slabo blikajúci plamienok viery, ktorý mu oživoval spoluväzeň - kňaz. A to mu stačilo na prežitie, zvnútornenú spokojnosť a v takom prípade prepotrebnú apatiu. Bez nej by pätnásť rokov nevydržal.

Skryť Vypnúť reklamu

Mal svojho veliteľa, vychovávateľa, lekára, ozbrojeného psovoda, strechu nad hlavou, lôžko, pravidelnú stravu i svoje miesto za stolom. A potom to prišlo: Prepustenie. Ostnaté drôty sa vymenili za zamat. Velitelia i bachari sa mu otočili chrbtom, šli privatizovať. Aj strážny pes mu zaštekal akoby na rozlúčku. Už nielen prepustený, ale aj opustený väzeň, roky túžiaci po slobode a demokracii, zostal celkom sám.

Po dlhých rokoch som sa s ním stretol. Bo to môj dobrý priateľ z detstva. Nikdy nebol komunista a komunizmus z hĺbky duše nenávidel. To ho napokon dostalo do väzenia. Na otázku, čo bude robiť, odpovedal, že ešte nevie. "Viem však, že za komunizmu mi bolo lepšie a do tej basy, Števo, viem, ako sa znovu dostanem. Mne je takáto demokracia odporná." V posledných predčasných voľbách volil HZDS. Hlavne jej predsedu. Skoro psychodiagnóza: homo postkomunicus.

Skryť Vypnúť reklamu

Desaťročia trvajúca morálna, citová a duchovná tzv. psychická podvýživa či deprivácia urobila svoje. Tisícky, ba milióny "zoštátnených", kolektivizovaných a inak zmrzačených osobností, najmä tých starších, čo bremeno reálneho socializmu niesli najdlhšie, len ťažko nanovo sprivatizujeme. A ešte ťažšie reštituujeme.

Nielen v Rusku a Poľsku, ale aj v iných postkomunistických krajinách ešte stále budú vo voľbách vyhrávať komunisti. Hlavne tí, čo sa už nezaštiťujú vzdialenou ideou proletárskeho internacionalizmu, ale ideou proletárskeho nacionalizmu a šovinistického etnocentrizmu.

Sme predsa stredom Európy.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  2. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 906
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 747
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 593
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 3 995
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 813
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 3 581
  7. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 486
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 367
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 3 180
  10. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 2 844
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu