# V decembri minulého roka sa na území Juhoslávie skončila občianska vojna, ktorá bola najväčším vojnovým konfliktom od skončenia 2.svetovej vojny. Veľkým úsilím štátnikov sa ju, našťastie, podarilo zastaviť. Jej hrozné následky však zostali. V dňoch 22. až 26. decembra navštívil Sarajevo pán kardinál Miloslav Vlk z Českej republiky. Nesmierne si vážim tento šľachetný čin, ktorým pán kardinál prejavil naozajstný kresťanský vzťah k trpiacim blížnym. Jeho slová a záujem o ťažko skúšaných ľudí im museli spôsobiť hlbokú radosť a dojatie. A to tým viac, že boli spojené s oslavou príchodu Pána Ježiša Krista na tento svet. Hlboký vzťah pána kardinála k trpiacim potvrdzuje aj to, že Sarajevo navštívil hneď, len čo to bolo možné. Keďže ide o mesto, kde nie sú stabilné pomery, vystavil sa aj nebezpečenstvu ohrozenia svojho života. Ako dobrovoľný spolupracovník Slovenskej katolíckej charity navštevujem chorých na chirurgickom oddelení. Počas tejto služby som mal možnosť nahliadnuť do ľudského utrpenia veľkých rozmerov, takže o to viac viem oceniť obetavosť pána kardinála, ktorú preukázal vo vzťahu k svojim blížnym.
LADISLAV PETROVIČ,
Bratislava
# Referendum by malo byť, ale zamerané výlučne na tvorbu politiky, buď na prozápadný alebo provýchodný model. To by však vyžadovalo špecifikovať pred občanmi obsah obidvoch modelov, aby im bolo jasné, o čom budú hlasovať. Myslím si však, že orientáciou politiky na východ je náš ľud už presýtený, chce niečo iné. Nakoniec, minulý režim jasne dokázal neschopnosť viesť národy k lepšiemu zajtrajšku. A ešte niečo. Šesť rokov po zvrhnutí bývalého režimu je už jasné, že sa postupovalo neprezieravo a že bolo chybou trieštiť politické sily do malých zoskupení. Zdá sa mi, že by bolo bývalo správnejšie vytýčiť prozápadný alebo východný model. HZDS sedí na dvoch stoličkách a v tom je pes zakopaný. Preto sa jeho líder, vedomý si dvojtvárnej politiky, neodvažuje podávať si ruky s významnými západnými politikmi. A v tom je naša doterajšia prehra.
B. K., Bratislava (Meno a adresu máme v redakcii.)
# Máme svoje dôvody, prečo žijeme na Slovensku. Ktosi konkrétny nám komplikoval život do novembra 1989. Chcel za nás robiť rozhodnutia, ktoré má právo robiť každý sám za seba. Tohto sme sa zbavili. Nedovoľme nikomu ani v budúcnosti, aby nám bral slobodu. Nedajme sa opiť a obmedzovať vo svojom rozlete nijakým ópiom. Vytriezvenie býva bolestné. Nájdime odvahu držať osud krajiny vo vlastných rukách. K spolupráci na každej úrovni, teda aj parlamentnej, treba pribrať čestných, spoľahlivých ľudí, ktorí nerobia všetko pre to, aby žili z mozoľov iných, ale sami majú mozole od práce pre dobro druhých.
Mgr. ĽUDOVÍT KOŠÍK,
Skalica