Július Tóth vládne nad slovenským zbrojárskym priemyslom. Elegantný bankár a bývalý minister financií má peniaze, ekonomickú moc a zoznam priateľov siahajúci až po predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Tak sa začína rozsiahly článok Neila Kinga mladšieho uverejnený minulý štvrtok v európskom vydaní prestížneho denníka The Wall Street Journal.

Napriek tomu pána Tótha, šéfa štátom vlastnenej akciovej spoločnosti DMD Holding, ktorá dozerá na všetky zbrojárskej továrne, znepokojuje, kam je Slovensko vedené. Spomína si, ako mu v lete prišlo na um, že v Bosne by vypukol mier a zrazu Slovensko by sa stalo problémovým dieťaťom strednej Európy. "A teraz sa pozrite: To je to, čo sa práve stalo" hovorí.

Práve vstupujúc do štvrtého roku nezávislosti, Slovensko sa pýši ekonomikou, s približne 7% rastom za minulý rok, ktorý ho zaraďuje medzi najmasívnejšie, zatiaľ čo inflácia klesá a export prudko stúpa. Avšak za ružovými číslami ležia politické problémy, ktoré spôsobujú vzrastajúcu úzkosť od Bruselu po Washington.

Rok politickej pomsty

Západný diplomati a iní kritici hovoria na rovinu, že krehká slovenská demokracia je v obkľúčení. V minulom roku, hovoria, pán Mečiar a jeho spojenci okresali takmer všetky formy nezávislej moci, či už to boli univerzity, Ústavný súd alebo súkromné investičné fondy. Dokonca prezident Michal Kováč, zapletený do trpkého sporu s premiérom Mečiarom, nedávno na margo existujúceho stavu nazval rok 1995 "skôr rokom politickej pomsty ako tolerancie". Prehlbujúci sa strach v spoločnosti bol najistejším znakom, povedal, že "politika vykročila mimo hranice demokracie".

Toto všetko hodilo tieň na rokovania Slovenska s Európskou úniou a skalilo jeho potenciálne členstvo v Severoatlantickom pakte. Od októbra krajina dostala tri ostré napomenutia zo Západu, upozorňujúce slovenských lídrov, aby rešpektovali demokratické normy. Veľa západných lídrov - najzreteľnejšie nemecký kancelár Helmut Kohl - vynechávajú Slovensko zo zoznamu najhorúcejších uchádzačov pre vstup do EÚ. Zatiaľ sa však zdá, že tlak iba zostril politickú rétoriku Bratislavy počítajúcu s mienkou mnohých Slovákov, že s ich krajinou sa zaobchádza nespravodlivo a zlomyseľne. Západné napomenutia pomohli otepliť slovenské priateľstvo s Ruskom, vedúc niektorých pozorovateľov k tvrdeniu, že Moskva dúfa, že použije túto malú päťapolmiliónovú krajinu ako cestičku k väčšiemu vplyvu v strednej Európe. Súčasne slovenské kolísanie spôsobilo znepokojenie, že krajina sa stane rastúcim zdrojom napätia, ďalej strpčujúcim vzťahy v regióne, už i tak nenaklonenému cezhraničnej spolupráci. Od svojho návratu do úradu predminulý december, kritici hovoria, pán Mečiar a jeho Hnutie za demokratické Slovensko, pracovali na rozšírení a koncentrovaní moci. Kampaň postihla mnoho občanov, od kňazov po univerzitných pracovníkov, a od drobných podnikateľov po početnú maďarskú menšinu.

"Útok" na slobody

"Na tak veľa základných práv a slobôd sa útočí, niekedy jemným spôsobom, väčšinou nie" hovorí Lev Bukovský, rešpektovaný rektor Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, druhom najväčšom slovenskom meste.

Pán Bukovský a ostatní rektori tvrdo bojovali, aby zabránili politickému zasahovaniu do univerzít, ktorých nezávislosť bola prvotným darom revolúcie z roku 1989. Teraz sa problém zhoršil. Vládou podporovaný návrh by podriadil rektorov univerzít priamo pod kontrolu ministerstva školstva. Pán Bukovský trvá na tom, že financie pre jeho a ostatné univerzity boli stlačené ako trest pre rektorov kriticky posudzujúcich súčasný režim. "Predstavte si univerzitu, ktorá si nemôže dovoliť kúpiť nové knihy, ani jednu" hovorí. "To je naša galiba. A ja verím, že by sa to skončilo, keby som bol vymenený." Plat pána Bukovského bol znížený takmer o polovicu po konflikte s ministerstvom.

Politicky kontrolovaná

ekonomika

Nedávna správa z výskumnej firrmy PlanEcon, sídliacej vo Washingtone, situáciu na Slovensku vysvetľuje nasledovne. Slovenská vláda, hovorí, sa pokúša "obnoviť politicky kontrolovanú ekonomiku" prostredníctvom "širokého prerozdelenia štátneho majetku politickým spojencom." Avšak súčasne je málo pochybností, že pán Mečiar a jeho kolegovia v Slovenskej národnej banke vyrobili ekonomický zázrak. Inflácia pod 10% sa zaraďuje medzi najnižšie v bývalom sovietskom bloku, vďaka utiahnutiu výdavkovej politiky, ktorá odmietla požiadavky pracujúcich na zvýšenie platov. Najsľubnejší zo všetkého je skok v kľúčovej štatistike ako osobná spotreba až do výšky 4,1% v roku 1995 a investície do nových strojov a zariadení do výšky 22%. Tá istá správa firmy PlanEcon, ktorá karhá slovenskú politickú scénu, tiež chváli vládu za "značnú finančnú zdržanlivosť" zaznamenávajúc 33% skok v exporte za minulý rok.

Znepokojenie

nad novými zákonmi

Pre veľa západných pozorovateľov dobré správy sú obmedzené na ekonomiku. Západní diplomati tu v Bratislave, poukazujúc na niekoľko zákonov prerokovávaných v parlamente, hovoria, že očakávajú viac útokov na základné demokratické princípy. Jeden návrh by znamenal trestnosť šírenia nežičlivých informácií o Slovensku odňatím slobody až na päť rokov. Ďalší by podkopal Ústavný súd požadovaním súhlasu ôsmich z desiatich sudcov na schválenie nálezu, namiesto terajších šesť. "Rozhodnutie za rozhodnutím tohto parlamentu posúva Slovensko autoritatívnejším smerom," hovorí diplomat pôsobiaci v Bratislave. Napomenutia zo západnej Európy a USA dosiaľ málo pomohli celej veci. Rezolúcia Európskeho parlamentu z novembra, vyjadrujúca "hlboké znepokojenie" nad vývojom na Slovensku, vyvolala nevrlú reakciu hovorcu HZDS, ktorý prirovnal upozornenie k varovaniam zasielaným Hitlerom pred nacistickou okupáciou Československa. Ostrý demarš od EÚ bol zmietnutý nabok slovenskými predstaviteľmi ako iba "aide-memoire", čo viedlo niektorých diplomatov v Bruseli k vtipkovaniu, že najbližšia správa pre Bratislavu bude "au revoir" (dovidenia). Avšak realita na Slovensku je vzdialená vtipom.

Hosťovský zoznam

Vzťahy medzi slovenskými predstaviteľmi a zahraničnými diplomatmi sa stali takými chladnými, že mnohí západní veľvyslanci sa sťažujú, že sa musia snažiť mesiace, aby získali prístup k jedinému ministrovi. V typickom ohrdnutí ani jeden špičkový slovenský predstaviteľ sa nezúčastnil v novembri na štedrom obede na americkom veľvyslanectve pri príležitosti Dňa vďakyvzdania, napriek prítomnosti viac ako 80 amerických obchodných predstaviteľov. Sergej Jastržembskij, ruský elegantný 41-ročný veľvyslanec v Bratislave, je oveľa šťastnejším hostiteľom. Jeho recepcie na veľvyslanectve sú zvyčajne natlačené do prasknutia vrcholnou neokrôchanosťou slovenských predstaviteľov. A jeho posledné diplomatické úspechy - zabezpečenie bezvízového styku pre cesty Rusov na Slovensko, splatenie 175 -miliónového dolárového dlhu dodávkou piatich stíhačiek MIG - vzbudzujú závisť jemu rovných. Jeden západný diplomat hovorí: "Vyškiera sa po tieto dni ako mačka, ktorá prehltla kanárika". Pán Jastržembskij, bývalý hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí, sa tiež vynoril ako jeden z najoduševnelejších obrancov Slovenska. "Táto krajina bola prinútená začať od nuly v mnohých ohľadoch," hovorí, popíjajúc kávu v drevom obloženej prijímacej miestnosti veľvyslanectva. "Európa musí byť trpezlivejšia a musí prestať požadovať rovnaké úspechy v demokracii a ekonomickom rozvoji, na ktoré potreboval Západ dve storočia."

Autor: Spracoval ik