Piatok, 24. september, 2021 | Meniny má Ľuboš, ĽuborKrížovkyKrížovky

Plody relatívnej slobody *Zväzová republika Juhoslávia: príspevok do diskusie o tom, čo je to nezávislosť médií

Miloševičov systém sa nikdy nedotkol novín ani nezávislého písaného slova. Cenzúra bola zbytočná: vládna moc mohla prezentovať "výklad" demokracie o to ľahšie, že nezávislá tlač mala iba minimálny vplyv na utváranie verejnej mienky. Opozičná menšina ...

Miloševičov systém sa nikdy nedotkol novín ani nezávislého písaného slova. Cenzúra bola zbytočná: vládna moc mohla prezentovať "výklad" demokracie o to ľahšie, že nezávislá tlač mala iba minimálny vplyv na utváranie verejnej mienky. Opozičná menšina nemala prakticky zázemie, t.j. nevedelo sa o nej na vidieku. Preto existujú v Srbsku aspoň dva opozičné demokratické týždenníky na vysokej úrovni, ktoré čítajú iba tí presvedčení. I keď drvivá väčšina novinárov v audiovizuálnych médiách a veľkých denníkoch podľahla nátlaku režimu, belehradský režim urobil štyri alebo päť veľkých čistiek medzi novinármi od začiatku vojny. Stovky novinárov boli prepustené z jedného dňa na druhý a výsledok bol, že sa úplne zmenila štruktúra tejto profesie, ktorá sa dnes skladá prevažne z analfabetov a zločincov. Vo viac alebo menej nezávislých médiách sme mali nekonečné diskusie, ako zapôsobiť na ľudí a získať ich pre demokraciu a mier. Čo urobiť, aby nám porozumeli takzvaní jednoduchí ľudia, inými slovami väčšina obyvateľstva?

Skryť Vypnúť reklamu

Spočiatku sme si mysleli, že ak máme zapôsobiť na Srbov, musíme sa aj my tváriť ako dobrí Srbi, skrátka, byť ešte horší ako sám čert, ale ukázalo sa, že je to márny boj: ultranacionalistu nemôžete poraziť jeho vlastnými zbraňami.

Jedným z mála poučení, ktoré sme získali, je, že pomôže iba radikalizmus bez ohľadu na politické strany, schopnosť pomenovať všetko pravým menom, vedieť povedať aj najnepríjemnejšie pravdy tak pre ľud, ako aj pre vládcov. Takýto prístup síce nemá bezprostredný účinok, ale v dlhšej perspektíve má jedine tento druh radikalizmu akúsi budúcnosť. Aj keď politický protest individuálneho svedomia bezprostredne nezaváži, je jediným pilierom budúcej pravdy. Utvára predpoklady pre nádej a pre ľudskosť.

Stanko Cerovič: Informácia zoči-voči propagande, Mosty 44/95

Skryť Vypnúť reklamu

Pri sledovaní celého mediálneho priestoru v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR) nemožno poprieť fakt, že v krajine existuje mediálna pluralita. Vychádza tam tlač pestrého profesionálneho a politického spektra, vrátane takej, ktorá sa voči súčasnej moci stavia veľmi kriticky. Podľa týchto kritérií by belehradský režim mohol z demokracie dostať vyššiu známku, ako niektoré iné novovzniknuté balkánske krajiny, ktoré majú oveľa menej médií kriticky naladených voči systému.

To, samozrejme, neznamená, že moc v Belehrade nemá rozhodujúci vplyv pri vytváraní verejnej mienky. Recept na to je relatívne jednoduchý - toleruje sa existencia rôznych oznamovacích prostriedkov, ale tie najrozšírenejšie a najvplyvnejšie médiá sú pod prísnou kontrolou vládnucej Socialistickej strany Srbska (SPS) Slobodana Miloševiča.

Skryť Vypnúť reklamu

KONCESIONÁRSKY POPLATOK SPOLU S ÚČTOM ZA ELEKTRINU

Platí to najmä pre silnú štátnu televíziu a rozhlas. Republika Srbsko má vlastnú televíziu s ústredným štúdiom v Belehrade a jemu podriadenými štúdiami v Novom Sade (provincia Vojvodina na severe republiky) a v Prištine (juhosrbská provincia Kosovo), kým druhá zväzová republika - Čierna Hora - má vlastnú štátnu televíziu so sídlom v Podgorici.

Tieto dve televízie vysielajú na siedmich kanáloch a ako jediné svojím signálom pokryjú celé územie JZR. Sú tiež jedinými užívateľmi skôr vystavanej siete vysielačov a transmisných staníc. Televízia má navyše zabezpečené príjmy - občania totiž musia zaplatiť koncesionársky poplatok spolu s účtom za elektrinu. Kto televízor nemá, alebo má viac ako jeden elektromer, musí výnimku "obehať" a bude mať šťastie, zbytočné poplatky mu odpustia. Kto však nechce platiť, bude sedieť v tme.

Skryť Vypnúť reklamu

RIADITEĽOV VYMENÚVA ŠTÁT

Právo vymenúvať a odvolávať riaditeľov elektronických médií patrí výlučne štátu. Uplynulú jeseň napríklad bez uvedenia dôvodu odvolali riaditeľa srbskej televízie a rozhlasu (tieto organizácie sú formálne pod jednou strechou) Milorada Vučeliča, ktorý zaujímal vysoké miesto aj vo vládnucej SPS. K jeho odvolaniu došlo po tom, ako sa zmenila politika srbského prezidenta Slobodana Miloševiča voči Srbom v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.

(Pokračovanie na 3. strane)

Vučelič bol užitočným riaditeľom dovtedy, kým oficiálny Belehrad podporoval ozbrojené povstanie Srbov v iných republikách bývalej Juhoslávie. Pre svoju novú mierovú politiku aj nových propagandistov, teda na čelo najsilnejšej propagandistickej ustanovizne dosadil nového riaditeľa.

Skryť Vypnúť reklamu

Proti takejto inštrumentalizácii štátnych elektronických médií vládnucou stranou opozícia vytrvalo protestuje, ale so zanedbateľným úspechom. Činnosť opozičných strán televízia sleduje v miere, v akej miere to zodpovedá režimu. Kým Belehrad podporoval vzburu chorvátskych a bosnianskych Srbov, väčší priestor mali extrémne nacionalistické strany. Potom, ako prezident Miloševič zaujal protivojnový stav, aj štátna televízia zaraďuje do svojich programov viac informácií o práci mierových a občiansky orientovaných organizácií.

AJ TLAČ POD PALCOM

Ústredné pozície si vládna moc ponechala aj vo väčšine novín. Oproti obdobiu socializmu sa tu prakticky nič nezmenilo, keďže prevažná väčšina denníkov vychádza v rámci veľkých novinovo-vydavateľských podnikov, ktoré sú stále pod kontrolou štátu. Tieto podniky disponujú dôležitým technickým a ekonomickým zázemím, majú vlastné tlačiarne, ktoré sú vďaka práci pre vonkajšieho zákazníka spravidla rentabilné, majú aj vlastnú distribučnú sieť, v ktorej rámci tiež môžu zarobiť na distribúcii rôzneho tovaru, a majú aj vlastný vozový park, vďaka čomu sa môžu dostať do všetkých kútov krajiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Štátne novinové podniky majú i prioritu pri zásobovaní novinovým papierom od jediného výrobcu tohto artiklu v JZR. Je len samozrejmé, že za takýchto podmienok sa provládne orientovaná tlač ľahšie dostane k čitateľom ako tá nezávislá.

O tom, že v médiách, na ktorých mu záleží, režim nič nenechá náhode, svedčí aj nedávna zmena na čele spoločnosti Politika, ktorá vydáva aj rovnomenný denník (inak najstaršie noviny na Balkáne, vychádzajúce od roku 1904) a pre Belehrad a okolie vysiela aj vlastný televízny a rozhlasový program.

Podobne ako to bolo v televízii-rozhlase, z riadiaceho miesta musel odísť blízky spolupracovník prezidenta Miloševiča z čias, kým bola v hre vojnovo-nacionalistická opcia.

BORBA A NAŠA BORBA -

JUHOSLOVANSKÝ VARIANT SMENY A SME

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi médiami, ktoré existovali aj skôr a ktoré vlastnili isté výrobné prostriedky (štátno-družstevné, respektíve verejnoprávne organizácie), je len veľmi málo takých, ktorým sa po zrušení jednostraníckeho systému podarilo získať nezávislosť. Nový štát totiž rozhodol, že všetky médiá, ktoré v bývalom juhoslovanskom systéme socialistického samospravovania boli v takzvanom družstevnom vlastníctve, teraz patria štátu a sú povinné chrániť záujmy vládnej moci. Bezpochyby najvýraznejším príkladom konfliktu medzi štátom a novinami, ktoré sa po ustanovení viacstraníckeho a občianskeho demokratického systému pokúsili získať nezávislosť, je prípad denníka Borba z konca roku 1994 a začiatku 1995.

Borba sú inak noviny komunistického pôvodu - ako svoj orgán ho roku 1922 založila vtedy ilegálna komunistická strana. Keď sa po druhej svetovej vojne k moci dostali komunisti, Borba sa v šesťčlennej federácii stala zväzovým denníkom. Keďže v bývalej Juhoslávii komunizmus počal praskať najprv na federálnej úrovni, a celkom dobre sa mu darilo na úrovni národných republík, aj Borba ako prvá dostala príležitosť zbaviť sa ideologického a politického tútorstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Jej novinári boli na zmenu pripravení a od polovice osemdesiatych rokov začali robiť moderné, objektívne a neideologizované noviny. Keď na začiatku deväťdesiatych rokov pred vypuknutím občianskej vojny a rozpadom Juhoslávie nakrátko panoval reformistický kurz vtedajšieho zväzového premiéra Ante Markoviča, Borba využila príležitosť a transformovala sa na akciovú spoločnosť. Časť majetku zostala v rukách štátu, časť si mohli ako spoločenský kapitál kúpiť novinári a časť sa predal na trhu - hlavne súkromným osobám, ale aj niektorým podnikom v spoločenskom vlastníctve, ktoré mali záujem o takéto investície.

Bol to začiatok balkánskeho variantu známeho vzorca vlastníctva francúzskeho denníka Le Mond. Tento model by mal šance na úspech, keby sa srbsko-čiernohorská Juhoslávia koncom roku 1994 nerozhodla, že ho vyhlási za nezákonný a neplatný a celý podnik a noviny Borby znovu získa do vlastníctva. Úradným zdôvodnením tohto znárodnenia bola ochrana spoločenského vlastníctva, išlo však o politický záujem vládnucej strany udusiť nezávislé kritické a vo svete uznávané noviny.

Skryť Vypnúť reklamu

Stalo sa však niečo, čo stratégia štátneho prevratu v Borbe nepredvídali - prakticky všetci zamestnanci Borby z podniku po jeho znárodnení odišli a v rámci jednej súkromnej firmy si formálne založili nový denník pod názvom Naša Borba. Ministerstvu informácií tak zostal podnik bez redakcie, nuž muselo narýchlo niektorých úradníkov pasovať za novinárov.

Práca tejto redakcie bola na začiatku na takej úrovni, že v profesionálnych novinárskych kruhoch bola len objektom výsmechu. Za výdatnej podpory zo štátneho rozpočtu však noviny vychádzajú aj dnes.

S veľkými ťažkosťami vychádza aj Naša Borba, ktorá začínala bez materiálnej a technickej základne. Vychádza napriek tomu, že si na domácom trhu nemôže zohnať papier, že ju veľké štátne siete odmietajú distribuovať a že sa tlačí vo vojvodinskom Novom Sade, 70 kilometrov od Belehradu, v ktorom sídli redakcia. Istá solidárna pomoc, ktorú dostáva zo zahraničia, je často dôvodom, aby ju domáci vlastenci obviňovali zo zapredanectva a dokonca zo zrady.

Skryť Vypnúť reklamu

V súkromných projektoch v oblasti tlačeného slova je veľa bulvárne orientovanej tlače, ale medzi nimi aj také vydania, v ktorých dominuje politika. Niektoré opozičné strany vydávajú vlastné noviny, ktoré sa radi deklarujú ako nezávislé (čím vo vzťahu k moci aj sú), politicky sú však orientované jednostranne.

Zo súkromného nestranného kapitálu bol pred piatimi rokmi založený týždenník Vreme, ktorý spolu s Našou Borbou predstavuje kostru nezávislého a profesionálneho novinárstva v Belehrade.

ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ

Zo skupiny elektronických médií, ktoré existovali aj skôr, si značnú samostatnosť vybojovala belehradská rozhlasová stanica Studio B. Tá vznikla v rámci informačného podniku Borba, najprv ako rozhlasová a neskôr aj ako televízna stanica. Neskôr sa stala samostatnou spoločnosťou, ktorej formálnym zakladateľom bolo podľa vtedajšieho zákona o informovaní mesto Belehrad.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas demokratického oteplenia televízia Studio B začala vysielať spravodajský a politický program, aký dovtedy na tých priestoroch nebol. Možnosť verejného vystupovania získali predstavitelia všetkých politických prúdov, kamery stále sledovali všetky pouličné protesty a demonštrácie...

Moci to nebolo po chuti, nuž sa trvaním na svojich vlastníckych právach pokúsila získať kontrolu aj nad Studiom B. Mestská rada sa pokúsila svoje formálne zakladateľské práva dokázať tým, že sa z mestských fondov niečo do tejto stanice investovalo. Ani súd však nemohol rozhodnúť v prospech mesta.

Studio B tak spor s mocou prežilo, avšak oslabené. Povolenia na výstavbu nových vysielačov nezískalo, čím automaticky prišlo o možnosť ekonomického rastu. V konkurencii s ostatnými televíziami, ktoré boli bližšie vláde, prišla táto televízia aj o najlepších novinárov, a stratila tak ostrie z časov, keď bola pýchou nezávislej televíznej žurnalistiky.

Skryť Vypnúť reklamu

AJ PROVINCIA PODĽA

RECEPTU NA BORBU

Podľa osvedčeného vzorca, že všetko, čo kedysi patrilo spoločnosti, musí teraz byť pod kontrolou vládnucej SPS, boli znemožnené aj pokusy o nezávislosť médií mimo hlavného mesta. Kauza Borba mala svoju reprízu v Kragujevaci v strednom Srbsku, kde sa o samostatnosť pokúsil denník Svetlost. Lokálna moc si však dosadila vlastnú redakciu, ktorá všetko vrátila na predchádzajúci stav a novinári, ktorí ešte mali záujem robiť nezávislé noviny, to mohli skúsiť inde a za svoje.

ŠTÁTOM PODPOROVANÁ

PLURALITA

Mimo priameho dosahu moci sú oznamovacie prostriedky založené zo súkromného kapitálu, ktoré prinášajú pestrosť juhoslovanského mediálneho priestoru. Najlepšie sú na tom médiá, ktoré sa nezaoberajú politikou - a tých je v kategórii novozaložených najviac. Týka sa to predovšetkým desiatok komerčných rozhlasových a televíznych staníc, ktoré pre svoje mestá a okolie vysielajú hudbu, programy zábavného charakteru, servisné informácie a najmä reklamu. "Zlé jazyky" tvrdia, že takéto "benigné" mediálne projekty podporuje a financuje vlastne vládna moc, aby tak získala prívlastok zástancu slobody prejavu a zároveň aby sa poistila, že ten verejný prejav nebude namierený proti nej.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozdelenie na provládnych a nezávislých existuje nielen medzi oznamovacími prostriedkami, ale aj novinármi - v Belehrade existujú dve stavovské novinárske organizácie. Srbskí novinári mali inak svoju organizáciu už v minulom storočí, a Dom tlače si vystavali pred druhou svetovou vojnou.

Prvé nedorozumenia v združení novinárov vznikli paralelne s občianskou vojnou. Novinári sa vtedy rozdelili na dva tábory - na tých, ktorí svoje povolanie za vojnových okolností chápali za vlasteneckú úlohu dôležitejšiu od skutočnosti a objektívnosti a na tých, ktorí trvali na zásadách profesie, teda na poskytovaní informácií aj za cenu, že nebudú prospešné pre "našu vec".

Po dlhších sporoch o tom, čo by združenie novinárov malo robiť, väčšia skupina nespokojných vystúpila začiatkom roku 1994 zo starej "štátnej" organizácie a založila Nezávislé združenie novinárov Srbska. Do tejto organizácie vstúpila väčšina novinárov z nezávislých médií, kým prevažná väčšina novinárov zo štátnych oznamovacích prostriedkov zostala v tom starom združení, hoci niektorí z nich sú členmi združenia nezávislých. Všetok majetkom vrátane šesťposchodovej budovy, zostal v rukách "štátneho" združenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Na základe uvedených príkladov možno konštatovať, že nezávislé novinárstvo v JZR bude prosperovať do takej miery, do akej sa budú rozvíjať vlastnícke vzťahy v oblasti informovania. Juhoslávia zatiaľ nemá "osvietenú" vládu, ktorá by za to nechcela absolútnu lojálnosť. A tým, ktorí chcú v médiách vyjadrovať nezávislé úsudky o veciach verejných, nezostáva iné, než aby si na mediálnom trhu vybojovali vlastný priestor.

ZDRAVKO HUBER

Pôvodný článok pre Sme-Fórum

preložil TOMÁŠ ČELOVSKÝ

Zdravko Huber je zodpovedným redaktorom Našej Borby, ktorá vychádza v sobotu ako dvojčíslo na sobotu a nedeľu a je kombináciou denníka a časopisu (news-magazine) a má v intelektuálnych a politických kruhoch veľkú úctu. Novinárstvom sa začal zaoberať koncom sedemdesiatych rokov v mládežníckej tlači, ktorá v tom čase bola najotvorenejšie a najkritickejšia. Táto generácia novinárov zohrala koncom osemdesiatych rokov rozhodujúcu úlohu v procese demokratizácie juhoslovanských médií.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Schátrali tam kúpele, palác aj železnica. Ako kedysi vyzeralo Trnavské mýto?
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  3. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  4. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  5. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  6. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  9. Znalec slovenského brandy
  10. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  1. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  2. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  3. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  4. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  5. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  9. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  10. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 7 341
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 359
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 134
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 330
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 688
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 513
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 271
  8. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 172
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 122
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 599
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu