"Európa je len jedna od Atlantiku až po Ural" - hovorieval už v 50. rokoch, keď sa to ešte nenosilo, generál Charles de Gaulle, zakladateľ dnešnej francúzskej 5. republiky, ktorá sa dnes lúči s jeho najväčším politickým protivníkom a zároveň s jedným z jeho nástupcov vo francúzskom Elyzejskom paláci, socialistom F. Mitterrandom, mužom, ktorý túto funkciu zastával najdlhšie zo všetkých francúzskych prezidentov ( od roku 1981 do roku 1995). Francois Mitterrand nebol len prezident Francúzska, ale aj presvedčený socialista, ktorý neváhal do svojej prvej vlády v roku 1981 povolať hneď štyroch komunistických ministrov. Ale vtedajšie socialistické Francúzsko úplne nechcene už v roku 1983 nielen svojím rozchodom s ministrami, ale donútené komunistickou ideológiou predviedlo to, k čomu došlo na východe Európy po roku 1990.
Iróniou osudu zostáva, že štátnik F. Mitterrand, ktorý doma z Komunistickej strany urobil malý nostalgický politický klub, nielen nepredvídal zjednotenie Nemecka, ale do poslednej chvíle nechápal rozpad vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Mitterrand - obdivovateľ dejín - veď to bol on, ktorý na francúzskych školách rozšíril hodiny dejepisu - bol rovnako jedným z mála západných politikov, ktorí síce vzali na vedomie rozdelenie Česko-slovenskej federácie, ale odmietli pochopiť jeho logiku!
Svojmu nástupcovi v Elyzejskom paláci, opäť gaullistovi Chiracovi, s ktorým sa politicky stretol najmenej trikrát, zanecháva veľmi problematické dedičstvo: dnešná francúzska verejná mienka si totiž po 14 rokoch vlády socialistu Mitterranda stále viac zamieňa otvorenú Európu so socializmom. A ten tak v posledných parlamentných, ako aj v prezidentských voľbách Francúzsko odmietlo. Gaullistická pravda o spoločnej Európe od Atlantiku až po Ural to má dnes nad Seinou veľmi ťažké.
Budúci svet bude rezolútne iný než ten, ktorý svojím politickým životom poznamenal práve Francois Mitterrand.
Autor: ADOLF BAŠTA, PARÍŽ (Autor je stálym
