Životopis nového ruského ministra zahraničných vecí napovedá, že nepôjde o nijaké zástupné riešenie za kritizovaného Kozyreva. Jevgenij Primakov je niekto. Odborník na Blízky východ a blízky spolupracovník Gorbačova i Jeľcina, človek, ktorý dlhé roky pôsobil na rôznych postoch v sovietskej a neskôr ruskej tajnej službe a v ďalších inštitúciách tak či onak s tajnou službou spätých. Odborník s bohatými skúsenosťami a s povesťou nekompromisného obhajcu svojich predstáv o zahraničnopolitickej línii bývalého Sovietskeho zväzu a dnešného Ruska. Prvé reakcie Západu sú dostatočne veľavravné. Hoci ruská stana pri piatkovom odchode Andreja Kozyreva z funkcie zdôraznila, že k zmene zahraničnopolitickej orientácie nedôjde, všetkým je dobre známe, že Kozyrev neodišiel z postu šéfa diplomacie preto, lebo jeho ambíciou je poslancovanie. Primakov síce nebude znamenať, aspoň predbežne, zmenu kurzu, ale oveľa dôraznejšie presadzovanie toho, čo pokladá za štátne záujmy Ruska. Pre nás je predbežne zaujímavé, že je zásadne proti rozširovaniu NATO na východ, čo je, vzhľadom na to, že SR oficiálne prejavuje záujem o členstvo, nezanedbateľná skutočnosť. Známe je jeho vystúpenie v októbri minulého roka v Štátnej dume, kde navrhol, aby NATO poskytlo bezpečnostné záruky východoeurópskym krajinám bez ich vstupu do NATO. Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Schenk vtedy jeho výrok dal do súvislosti s pritvrdzovaním pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v Rusku a pripomenul dezilúzie časti ruskej spoločnosti z toho, že Rusko už nehrá takú úlohu, ako v minulosti. Ak sa teda Kozyrevovi vyčítalo, že nesie vinu na strate veľmocenského postavenia Ruska, je nad slnko jasné, že od Primakova sa bude očakávať, aby zachránil, čo sa dá. Po víťazstve komunistov a nacionalistov musí prezident Jeľcin robiť mnohé, aby zastavil vytrvalú kritiku svojich oponentov v Štátnej dume, ktorú hojne vyvolávali diplomatické manévre Kozyreva. Nový šéf diplomacie a doterajší šéf zahraničnej rozviedky si možno bude vedieť dať rady s problémom, ako uspokojiť doma a (prípadne) nesklamať ani vonku.