pracovnom stole vo svojej kancelárii neďaleko známej Eiffelovej veže. Štrnásť rokov jeho vlády, čiže obdobie dlhšie ako prezidentovanie samotného zakladateľa francúzskej piatej republiky generála de Gaulla nielen výrazne poznamenalo dejiny Francúzska, ale zároveň zmenilo aj dnešnú tvár Európy. Dnes opäť gaullistický Paríž hodnotí jeho prezidentovanie veľmi rozporuplne, ale zároveň uznáva jeho štátnickú veľkosť. Veď to bol práve on, kto svojím zvolením do Elyzejského paláca 7. mája 1981 priviedol do vlády Francúzska hneď štyroch komunistických ministrov a svojím znovuzvolením v roku 1988 výrazne spomalil francúzsku cestu k modernite svojím opozičným postojom voči myšlienkam generála de Gaulla. Ale zároveň to bol práve Francois Mitterrand, ktorý vďaka maastrichtskému referendu definitívne zakotvil Francúzsko v Európskej únii. Proti vôli veľkej časti domácej verejnej mienky to bol práve on, kto poslal francúzskych vojakov do Perzského zálivu pod americkým velením a tým začal dnešný návrat Francúzska do Severoatlantickej aliancie, čo mu vôbec nezabránilo v tom, aby zároveň s veľkou slávou privítal nad Seinou Fidela Castra. Francois Mitterrand, muž, ktorý miloval dejiny Francúzska i nášho storočia, však zároveň nepochopil ani zjednotenie Nemecka - veď to bol posledný západný štátnik, ktorý navštívil východný Berlín pred jeho pádom - ani nepredvídal rozpad Sovietskeho zväzu. Ale bol to práve on, kto sa usiloval o návrat bývalej komunistickej Európy do celoeurópskych inštitúcií. Aj keď, ako to dokázal vo svojom slávnom pražskom prejave, bol celkom presvedčený o tom, že hospodársky návrat strednej Európy bude trvať celé desaťročia.
Doma nad Seinou to bol práve on, kto mohol presadiť vo Francúzsku zrušenie trestu smrti. To, že dnes sú francúzski vojaci v Bosne, je tiež jeho zásluhou. V tejto perspektíve je potrebné posudzovať aj to, že Francois Mitterrand, muž, ktorý rád pripomínal, že bývalé Československo videlo svoje znovuzrodenie práve v Paríži, veľmi ťažko niesol práve rozdelenie československej federácie. Politické dedičstvo bude pre jeho nástupcu v Elyzejskom paláci, opäť gaullistického prezidenta Jacqua Chiraca nesmierne ťažké práve v tom, že to bude práve Jacques Chirac, kto bude musieť vysvetliť ťažkú politickú rovnicu. Totiž to, že zajtrajšia rozšírená Európska únia, ktorú práve v tejto chvíli francúzska verejná mienka až príliš spája so socializmom, môže mať svoje opodstatnenie a zmysel aj bez socializmu. Nad Seinou sa pri pohrebe Francoisa Mitterranda zíde úplne iná Európa než tá, ktorú si on predstavoval.
Nad Seinou sa pri pohrebe Francoisa Mitterranda zíde úplne iná Európa než tá, ktorú si on predstavoval.
Autor: ADOLF BAŠTA, PARÍŽ (Autor je stálym
