"Všetci Gréci, tí, ktorí sídlia v Ázii, aj tí sídliaci v Európe, ktorí doteraz žili pod macedónskou nadvládou, budú slobodní a budú sa riadiť vlastnými zákonmi." Toto vyhlásenie, ktoré v Grécku vyvolalo nadšenie, malo byť slávnostne deklarované na tzv. ishmických hrách, konaných roku 196 pred Kr. Udialo sa tak na základe rozhodnutia rímskeho senátu a vojvodcu Tita Quinctia. Bola to vlastne formálna bodka za dvoma macedónskymi vojnami, v ktorých sa rozhodlo o definitívnom konci slávneho macedónskeho kráľovstva. Bolo rozdelené na štyri časti a s konečnou platnosťou sa stalo rímskou provinciou. Samotné Grécko síce formálne takýto osud nepostihol, ale v skutočnosti o jeho záležitostiach rozhodoval správca macedónskej provincie. Grécko aj naďalej zaujímalo výnimočné postavenie vo vtedajšom antickom svete, ale iba v kultúrnom zmysle. Politická a vojenská sláva a postavenie gréckych mestských štátov boli navždy stratené. Grécko a Macedónia jednoducho museli ustúpiť novému veľmocenskému fenoménu v Stredozemí - Rímu. Po tzv. klasickom období gréckych dejín, ktoré datujeme do piateho a štvrtého storočia pred Kr. a ktoré sa všeobecne považuje za ich kultúrny a mocenský vrchol, prišli takmer dve storočia destabilizácie, vojen a úpadku, keď staroveké Grécko bolo nútené odolávať stále sa zväčšujúcemu tlaku svojich severných a západných susedov, Macedónska a Ríma. Hlboké rozpory, ktoré vznikli medzi Macedónskom a gréckymi mestskými štátmi po smrti Alexandra Veľkého, nakoniec vyústili v rímsku nadvládu na obidvoma súpermi. A práve o tomto menej známom období dejín starovekého Grécka hovorí kniha Řecko mezi Makedónii a Římem, ktorú napísal jeden z popredných svetových znalcov tejto problematiky - Pavel Oliva. Ide o mimoriadne fundovane napísanú knihu, ktorá vychádza z rozsiahleho pramenného materiálu a najnovšej odbornej literatúry. Jej text je opatrený zvlášť rozsiahlymi poznámkami. Aj keď ide v prvom rade o vedeckú knihu, vrele ju odporúčame všetkým, ktorí sa zaujímajú o toto pohnuté obdobie dejín starovekého Grécka.
Autor: KAROL SLAMEŇ (Autor je nezávislý