M. Kováč ml. bol zavlečený do Rakúska 31. 8. 1995. Slovenská vláda si za štyri mesiace nesplnila svoju povinnosť a nepožiadala o jeho vydanie na Slovensko. Minister zahraničia to odôvodňoval tým, že slovenská strana by to mohla urobiť iba vtedy, ak by bolo voči M. Kováčovi ml. na Slovensku vedené trestné stíhanie. Predpoklad, o ktorom hovoril Schenk, bol splnený 27. 12. 1995. Po obvinení z návodu na trestný čin podvodu M. Kováč ml. vyzval vládu SR, aby požiadala o jeho vydanie. Hovorca ministerstva zahraničia J. Matejovský na to reagoval slovami, že MZV SR požiada o jeho vydanie, ak budú naplnené právne predpoklady, MZV bude vystupovať iba ako sprostredkovateľ a musí ho o to požiadať ministerstvo spravodlivosti. Kompetenčné vzťahy medzi ministerstvom zahraničia a spravodlivosti teraz nie sú podstatné. Vláda SR mala o vydanie M. Kováča ml. žiadať okamžite, bez ohľadu na to, či bol na neho vydaný medzinárodný zatykač, pretože na územie Rakúska neprišiel dobrovoľne.
Vráťme sa však k obvineniu proti M. Kováčovi ml. Podľa majora Valenčíka sa prezidentov syn podieľal na nahováraní P. Krylova na spáchanie podvodu voči a. s. Technopol a uisťoval ho o bezpečnosti tohto podniku prostredníctvom faxov, v ktorých tvrdil, že v tejto firme pracuje ich človek - Lenka R. Valenčík však nedokázal, že by existovalo spojenie medzi Lenkou R. a M. Kováčom ml. Rovnako nedisponuje vlastným dôkazom dosvedčujúcim jeho tvrdenie, že M. Kováč ml. a Martin S-M. nahovárali P. Krylova na spáchanie tohto podvodu. Jeho uznesenie je založené na obsahu vyšetrovacieho spisu, ktorý zhromaždili nemeckí vyšetrovatelia a ich dôkazy nie sú súčasťou slovenského vyšetrovacieho spisu. P. Krylov odmietol vypovedať pred slovenskými vyšetrovateľmi, a preto major Valenčík nedrží nič v rukách. Iba ak faxy, ktorými sa údajne dal Krylov ubezpečiť o spoľahlivosti akcie Technopol. Pochybujem však o tom, že P. Krylov je natoľko slaboduchý, aby ho presvedčilo niekoľko listov, ktoré mu vychrlí fax...