a sa podpísal pod vyhlásenie, v ktorom sa Euróspkej únii do očí povedalo, že nesmie "ďalej pokračovať v tejto politike, ktorá uvrhuje celý svet do barbarstva". Pritom človek, ktorý propaguje vládny program a vo vláde zodpovedá za spoluprácu s Európskou úniou i za približovanie Slovenska k nej, je zo Združenia robotníkov Slovenska. Ak by Jozef Kalman presadzoval politický názor svojej strany, nemohol by byť vo vláde, ktorá smeruje do Európskej únie. A on v nej za praktické kroky tohto smerovania dokonca zodpovedá! Podobne je to aj v prípade ďalšieho koaličného partnera - Slovenskej národnej strany. Ján Slota sa v jej mene vyslovil za neutralitu Slovenska, hoci vládny program hovorí o členstve v NATO. Minister, ktorý ma na starosti vojenskú stránku pripojenia k NATO, je zo SNS. Ján Sitek vyhlásil, že stojí plne za programovým vyhlásením vlády, z čoho vyplýva, že v tejto otázke nezastáva politický názor strany, za ktorú je ministrom ... Politologický unikát, keď vládna koalícia ako celok má jeden názor, ale každá koaličná strana sama osebe názor iný, má však svoje obmedzenia a limity. Ukázala to napríklad i ratifikácia slovensko-maďarskej zmluvy v parlamente. Fakt, že premiér a predseda najsilnejšieho vládneho subjektu podpísal dokument, ktorý odmietol podporiť nielen poslanecký klub koaličného partnera, ale i časť jeho vlastných poslancov, naznačuje, že protirečenia koalície sa z prvej fázy, keď vedľa seba pokojne koexistovali vzájomne nezlučiteľné postoje, dostáva do fázy druhej - krízovej. Niektoré zo vzájomne nezlučiteľných postojov sa budú presadzovať na úkor svojho opaku. O tom bude slovenská politika v roku 1996.

Autor: Pravda 30. 12. 1995