Piatok, 26. apríl, 2019 | Meniny má Jaroslava

Slovenská otázka: Aký má byť štát, v ktorom žijeme *Okrúhly stôl nad knižkami z Kalligramu

Slovenská otázka na konci 20. storočia v samostatnom štáte Dvanásteho decembra predstavuje menšinové vydavateľstvo Kalligram päť knižiek slovenských autorov - Juraja Špitzera (Svitá až keď je celkom tma), Františka Šebeja (O plameni a nočných motýľoch), .

Slovenská otázka na konci 20. storočia v samostatnom štáte Dvanásteho decembra predstavuje menšinové vydavateľstvo Kalligram päť knižiek slovenských autorov - Juraja Špitzera (Svitá až keď je celkom tma), Františka Šebeja (O plameni a nočných motýľoch), Františka Mikloška (Čas stretnutí), Petra Zajaca (Sen o krajine) a Rudolfa Chmela (Moja maďarská otázka). Pri tejto príležitosti sme ponúkli štyrom autorom možnosť diskutovať za okrúhlym stolom o niektorých spoločných motívoch ich knižiek.

# R. Chmel v eseji Slovenská otázka v 20. storočí píše: "Od 28. októbra roku 1918, keď vznikla na troskách habsburskej monarchie po prvej svetovej vojne Československá republika, takmer trištvrtestoročie, do roku 1993, raz silnejšie, inokedy menej intenzívne, prežívali Slováci svoj nedokončený národnoemancipačný zápas, neraz v podobe pozostatku národného obrodenia z minulého storočia, ktorý dostal aj svoj osobitný terminologický výraz: slovenská otázka." Niekoľko rokov po vzniku samostatného slovenského štátu, o ktorom, úplne paradoxne, nehovoril ani Andrej Hlinka, ani Jozef Tiso, ani Vladimír Mečiar pred jeho vznikom, alebo prinajmenej pred rozhodnutím o jeho vzniku, sa pýtam - ako znie esenciálna slovenská otázka dnes? Je to ešte otázka naplnenia štátnosti alebo niečo iné?

R. Chmel: "Zo všetkých stredoeurópskych národov sme vlastne my na začiatku 90. rokov zostali stáť pred skutočným autentickým sebazhodnotením aj sebauskutočnením. V podstate otázka slovenskej štátnosti nikdy nestála ako otázka samostatnej slovenskej štátnosti. Ak len neberieme do úvahy celkom okrajový ľudácky exil, tak na Slovensku sa vlastne problematikou z aspektu samostatnej štátnosti nezapodieval fakticky nikto. Tá otázka znela vždy stále pre Slovákov takto - Slováci s Čechmi v jednom štáte, ale ako rovnocenní. Tento problém sa jednoducho nevyriešil a Slovákom ostala taká trvalá trauma, ktorú si dnes riešia nie celkom normálnym vzťahom k Maďarom, najmä k domácim. Slovenská otázka sa dodnes a to najmä v čase, keď by sme ju chceli reflektovať s nejakými ilúziami o vstupe do NATO a EÚ, nereflektuje vôbec v nejakých nadnárodných súvislostiach, nanajvýš ako úzky mocenský problém Slováci na Slovensku. Česi si tento problém od roku 1993 nestavali v znení čo s Čechmi v Čechách, aj keď mali dokonca problém s názvom svojho štátu a s Moravanmi, ale hneď 2. januára 1993 sa začali zaoberať problémom Česi v Európe. U nás sa táto esenciálna otázka obrátila takpovediac proti nám a premenila sa na otázku Slováci na Slovensku v rámci starého romantického chalupkovského "my sme u nás doma, my sme tuná páni". Keďže my si nevieme vyriešiť tieto dve otázky, ani Slováci na Slovensku, ani Slováci v Európe, z toho vyplývajú všetky naše dnešné traumy."

F. Mikloško: "Chcem poukázať na jednu súčasnú črtu tejto otázky - a to je hlboká zakorenenosť pocitu ohrozenia, ktorý v Slovákoch alebo ich predstaviteľoch bol a je. Myslím, že ten pocit má svoje reálne opodstatnenie v minulosti. Vždy, keď dochádzalo k istému vzopnutiu, sa Slovensko nachádzalo v kritickej situácii, či už išlo o prelom 19. a 20. storočia, aj začiatky prvej republiky znamenali pocit ohrozenia pre slovenský národ, rok 1938 znamenal vypäté ohrozenie štátu, keď hrozilo rozdelenie Slovenska, čo sa skončilo stratou južných území. Aj dnes tí, ktorí vládnu, majú v sebe hlboko zakorenený pocit ohrozenia, vízie svetového sprisahania, alebo traumy z toho, čo sa odohralo na konci slovenského štátu, až sa obávam, do čoho táto hlboká frustrácia môže nakoniec prerásť."

# Obyčajne ohrozenia zvonku zomkýnajú spoločnosť, dnes je však spoločnosť frustrovaná a rozdelená a časť Slovákov sa cíti byť ohrozená druhou skupinou Slovákov...

F. Mikloško: "Slovenská spoločnosť prešla istým vývojom a okrem skupiny ľudí, ktorá cíti a vníma európsky, nemá komplexy z nejakého pocitu ohrozenia slovenskej krajiny, je tu aj iná skupina ľudí, ktorá má fóbiu zo svojho okolia a v tom nastalo rozdelenie spoločnosti."

F. Šebej: "Pocit ohrozenia mal úplne iné korene na začiatku 20. storočia, úplne iné na prelome 30. a 40. rokov, a dnes je do národného šatu odený pocit individuálneho ohrozenia, hrozby vlastnej bezvýznamnosti a zlyhania niektorých konkrétnych ľudí, ktorí sa utiekajú k národnému ohrozeniu ako k nejakej krycej inštitúcii. Toto je rozpoznateľné podľa toho, že sa naozaj pokúšajú vymedziť aj vnútri vlastného národa oproti tým, ktorých považujú za menej lojálnych alebo menej národne horliacich. V podstate sa pocitom národného ohrozenia kamuflujú pocity individuálne, osobné."

P. Zajac: "Vráťme sa k tomu, čo je slovenská otázka dnes. Slovenská otázka v 20. storočí vlastne ani nebola slovenskou otázkou, ale bola to slovensko-česká alebo slovensko-maďarská otázka."

# V knihe Sen o krajine píšete - "20. storočie je zápasom Slovenska o jeho totožnosť - o zmenu historickej nevyhnutnosti na ľudské a historické slobody. Vždy išlo jedno na úkor druhého: buď československá štátnosť na úkor národnej identity, alebo národná identita na úkor základných občianskych práv a slobôd."

P. Zajac: "To je trauma modernej slovenskej spoločnosti od polovice 19. storočia, že vlastne tieto dve základné línie, ktoré vždy išli spolu, teda otázka národná a otázka demokracie, vždy jedna stála proti druhej. Nikdy si Slovensko nedokázalo vyriešiť oba problémy súčasne."

F. Mikloško: "Nebolo to len vinou Slovákov."

P. Zajac: "Tiež si nemyslím, že to vždy bolo len vinou Slovákov, ale najmä preto, že Slováci si vo všetkých zlomových historických situáciách uvedomovali, že musíme veľmi rýchlo niečo urobiť, lebo zlomová situácia pominie, pominie sa naša šanca a opäť budeme len objektom dejín a nejakých veľmocenských hier, čo platilo vo všetkých prelomových dátumoch. U nás je zafixovaný historický stereotyp správania, že Slovensko je objektom rozhodnutia niekoho iného. A myslím si, že dnes prvýkrát si možno položiť otázku, čo je to skutočná slovenská otázka, nie slovensko-česká alebo slovensko-maďarská. Keď Vladimír Macura, český literárny historik, uvažuje o tom, čo je to česká a čo slovenská otázka, hovorí, že Slováci si nikdy nekládli otázku zmyslu svojej existencie, pretože pre nich bola prirodzenou. Troška ironicky to hovorí Pavel Vilikovský - zmysel existencie Slovákov je v tom, že sú."

# A dodáva, keďže sme, buďme aj naďalej.

P. Zajac: "Dnes prvýkrát ide o skutočnú slovenskú otázku. Je to otázka - sme ohrození alebo nie? Sme ohrození zvonku? Dnes však nie sme ohrození nikým zvonku, dnes sa ohrozujeme sami svojím správaním. Je to prvýkrát v dejinách Slovenska, kde sa nedá odkazovať zodpovednosť na niekoho iného. Ak niekto unesie syna prezidenta slovenského štátu, tam sa už nedá poukazovať na to, že to bola nejaká iná mocnosť, nejaký iný štát, Maďari alebo Česi... Napriek tomu, že všetci veľmi dobre vieme, že V. Mečiar až do poslednej chvíle hovoril, že nechce rozdelenie štátu, že D. Slobodník ešte v roku 1991 hovoril, že česko-slovenský štát nikto nemôže rozdeliť a ešte v októbri 1992 v rakúskej televízii povedal, že najlepšie riešenie by bol spoločný štát, v tej chvíli, ako vznikol slovenský štát, si celá garnitúra prisvojila a sprivatizovala štatút otcov-zakladateľov a ustavične odkazuje na veľmi vzdialenú minulosť alebo na moment vzniku štátu. Podstatné je, či budeme odkazovať na tie dve minulosti alebo sa budeme zameriavať na to, aký ten štát má byť. Či má byť demokratický, štát slušných ľudí, vnútorne veľmi rozmanitý, s normálnym prirodzeným rešpektom medzi ľudmi, nielen s rozlišnými politickými názormi, ale aj rozličnými národnosťami. Kľúčom k odpovedi je, že sa musíme zamerať na to, ako má ten štát vyzerať, aký ho chceme mať, a nie na nejakú revíziu minulosti. Musíme sa zamerať nie na samotnú štátnosť, na to, či štátnosť áno alebo nie, to je zodpovedané, ale na to, aká má byť tá štátnosť. Toto je podľa mňa pravá slovenská otázka: Aký má byť štát, v ktorom žijeme."

R. Chmel: "Áno, ale túto otázku si nikto pri jeho vzniku nepostavil takýmto spôsobom. Dokonca ani dnes sa nedá dobre urobiť rekapitulácia toho, na základe čoho vznikol tento štát. Ak by sme sa dovolávali Masarykovej myšlienky, že štáty sa udržiavajú ideami, na ktorých vznikli, tak sa obávam, že pre sebaidentifikáciu slovenského štátu neexistuje taká idea, pre ktorú by boli tí dnešní tzv. zakladatelia údajne bojovali pre vznik tohto štát, ak im len nešlo už vtedy o moc v najhrubšom slova zmysle alebo o privatizačnú rabovačku. Ale v podstate každý štát musí mať vnútro- alebo zahraničnopolitickú doktrínu. Túto otázku si však nikto zatiaľ v takomto slova zmysle - teda, aký má byť tento štát - nepostavil. Tu sa absolutizovala a mýtizovala otázka vzniku štátu, ale nikto sa nezamyslel nad tým, aký to je štát, a dnes, keď sa už začínajú črtať príznaky rúcania právneho a demokratického štátu, keď je päť minút po dvanástej, ale ešte možno nie neskoro, si treba postaviť túto základnú otázku."

# Mne sa to zdá ako logické vzhľadom na spoločenské vedomie, aké na Slovensku prevláda. V čase vzniku štátu mnohí nevedeli, aký ten štát bude, ale dnes, keď je to už viditeľné, tak základná otázka znie, či sme takýto štát chceli. Nehovoriac už o tom, že mnohí ho nechceli, lebo tušili, aký môže byť štát, ktorého zakladateľom a v ktorého čele bude Mečiar.

F. Mikloško: "Ešte raz by som sa dotkol slovenskej frustrácie. Nedávno mi Ján Čarnogurský povedal, že Slovensku chýba legenda našej štátnosti, nemáme Romula a Rema, ani Libušu. Smrťou a popravou prezidenta Tisa sa legendou predchádzajúceho štátu stal práve on a táto legenda vytvára stále a nepretržité rozdelenie slovenskej spoločnosti. Podľa mňa znova hrozí, že sa legendou tohto nového štátu stane niekto, kto bude našu spoločnosť navždy rozdeľovať. Ak som si myslel, že legendou štátu môže byť niečo ako západný typ demokracie, postavený na ústavnosti a zákonoch, obávam sa, že momentálne Slovensko nie je schopné prijať takúto modernú legendu svojho štátu."

R. Chmel: "Ale štát, ktorý vznikne na konci 20. storočia, nemôže stáť na legendách a mýtoch ako štáty, ktoré vznikli v dávnej minulosti."

P. Zajac: "Pravdou je, že na konci 20. storočia sa nemôžeme usilovať nejakú legendu dobehnúť. Existuje množstvo moderných štátov na svete, napríklad Slovinsko, ktoré netrpia traumou, že nemali štátnosť a nemôžu poukázať na nejakú legendu v minulosti. Dnešná historická možnosť spočíva v tom, že my, ktorí tvoríme a vytvárame štátnosť, ako občania vytvárame podobu a povahu tohto štátu. Táto idea štátu nie je daná niekde v minulosti, ani daná v čase jeho vzniku, ale ustavične sa rodí v zápase o jeho súčasnú demokratickú podobu."

F. Šebej: "Na konci 20. storočia nie je možné očakávať, že budú štáty postavené na mytológii, ale bohužiaľ, konštrukcia ľudskej mysle je taká, že naozaj sa mnohé javy opierajú o mytologizovanú minulosť, o postavy minulosti, ktoré sú naplnené nejakými obsahmi, a ľudská myseľ sa v 20. storočí nijako dramaticky nezmenila. Aj v modernej dobe po 2. svetovej vojne existujú legendy aj v personifikovanej podobe - Adenauer a Erhardt sú legendami moderného nemeckého štátu, aj Churchill a Atatürk sú modernými legendami. Legendy vznikajú ex post ako zhodnotenie istých historických procesov alebo postáv. My máme nádej, že v podstate zmyslom a naplnením štátu sa stane jeho vnútorný boj o demokraciu."

P. Zajac: "Pri siedmom výročí novembra `89 som si všimol, že veľa ľudí vníma dianie od novembra `89, akoby bolo uzavreté. November `89 sa však na Slovensku ešte neskončil. O tie štyri idey, ktoré sa v novembri do spoločnosti vložili - právny demokratický štát, samospráva v najširšom zmysle slova, nielen lokálna, ale aj nezávislosť školstva, vedy, médií, existencia Slovenska v rámci Československa, dnes v slušnej civilizovanej časti Európy, slobodná ekonomika - sa na Slovensku ešte stále zápasí. Už sedem rokov nie je ten zápas rozhodnutý a november `89 sa na Slovensku skončí, keď sa rozhodne tento zápas."

# Nemá november `89 šancu stať sa legendou aj víziou súčasne?

F. Mikloško: "Obávam sa, že nie príliš, lebo sa začal v Prahe a nie je to celkom autentický slovenský príbeh, lebo Bratislava sa pridala..."

P. Zajac: "Ak sa aj vnímal ako neautentický, tým, čo sa dnes odohráva na Slovensku, sa stáva pre Slovákov autentickým príbehom."

R. Chmel: "Chcel by som do toho vniesť ešte malý komparatívny aspekt. Na Slovensku vznikol nový štát, so všetkými traumami po roku 93, ale nikde v strednej Európe nedošlo k takému patologickému a tragickému rozčesnutiu spoločnosti. Viem, že sa to dá sociologicky a psychologicky vysvetliť oneskorenou modernizáciou, ale nikde na okolí sa tento problém nevyhrotil v takej dramatickej podobe."

# Nikde na okolí však ani nedošlo k takému protizvratu a pokusu o opačné pólovanie vývinu ako na Slovensku.

R. Chmel: "Rád by som však vedel, či bol pri tomto politicko-ekonomickom vývine potrebný aj takýto nacionálno-ideologický protizvrat."

F. Šebej: "Ten bol jeho podmienkou. Len na takejto emocionálno-nacionálnej kataklizme, na vybičovaní nacionálnych emócií sa dal ten protizvrat postaviť, inak sa nedal odôvodniť. Rétorika odmietnutia ekonomickej transformácie bola v podstate nacionálnou rétorikou."

R. Chmel: "Tento štát však nevznikol z nejakého prepiateho nacionalizmu."

F. Šebej: "To určite nie, lebo vznikol za rokovacím stolom. Len politická elita, ktorá ho nakoniec dobabrala za tým stolom, bola vyplavená čiastočne nacionálnymi emóciami."

F. Mikloško: "Rád by som upozornil ešte na jeden kľúčový moment.V. Mečiar nezjednocuje tú časť obyvateľstva, ktorá za ním stojí, ani na sociálnej demagógii, lebo tá mu nevychádza, ani na vypätom nacionalizme, lebo sám prešiel toľkými premenami, že SNS je oveľa väčším nacionalistom ako HZDS. Mne sa zdá, že Mečiar zjednocuje spoločnosť na vytýčení nepriateľa, na nenávisti. Toto je veľmi vážny problém, lebo súvisí so 40 rokmi komunizmu, frustráciami, potlačenými ilúziami a životnými plánmi."

R. Chmel: "Ak by to bolo spôsobené len komunizmom, muselo by to byť aj inde."

F. Mikloško: "Najväčším rozmerom celého tohto pohybu je nenávisť, čo je nebezpečné. Tu kdesi si kladiem otázku, ako sa dá principiálne zdolať nenávisť - či nenávisťou, lebo tam nebudeme vedieť udržať krok, alebo láskou..."

F. Šebej: "Toto je absolútne presná diagnóza. Všetci, ktorí sa pokúšajú analyzovať, čo sa v tejto spoločnosti deje, a pokúšajú sa vysloviť nejaké prognózy, sa opakovane mýlia, keď predpovedajú, že už teraz obyvateľstvo, naraziac na ekonomické ťažkosti, pochopí, že Vladimír Mečiar sľuboval nesplniteľné a odvráti sa od neho. Predpokladať, že Mečiar bude napĺňať ich ekonomické potreby, je nedorozumenie, pretože on napĺňa ich emocionálne potreby. A to bez ohľadu na to, čo sa deje v ekonomike. Nenávisť ako jednotiaci fenomén je prastarou súčasťou fanatických politických hnutí a na Slovensku ani nepostihuje takú signifikantne veľkú časť obyvateľstva, ako by sa zdalo. Táto emócia vždy čerpá z negatívneho sebaobrazu, človek uteká do nenávisti k druhým pred sebou samým, pred realitou vlastnej neúspešnej, bezvýznamnej, hanebnej, previnilej existencie. Našťastie, v rámci tejto diagnózy slovenskej spoločnosti si dovolím povedať, že toto je diagnóza ani nie tridsiatich, ale pätnástich percent občanov, lebo zvyšok Mečiarových priaznivcov je ešte stále skôr obeťou ekonomickej demagógie ako tohto citového založenia."

P. Zajac: "My nie sme len pozorovateľmi procesov, ktoré tu popisujeme, ale aj ich priamymi účastníkmi, a preto si trúfam povedať, že autentická slovenská otázka znie dnes tak, že prvý raz v histórii sme to my sami, kto rozhoduje o svojom osude. Samozrejme, nie v izolovanom priestore, ale v priestore, ktorý je priestorom strednej, západnej a východnej Európy. A kľúčová otázka naozaj stojí tak, či budeme schopní tento zápas vybojovať. Nejde len o to, ako sa vyvíjajú východo-, stredo- a juhoeurópske krajiny od roku 1989, čo sa dá popísať ako dve jasné dráhy, jedna od komunistických krajín k demokratickým, druhá od komunistických k autoritatívnym. Slovensko nemá inú voľbu svojho vývinu - buď bude smerovať k demokratickým krajinám ako ostatné stredoeurópske krajiny, alebo k autoritatívnym krajinám východo- či juhoeurópskeho typu. A tá otázka nie je pasívna, že sa pozeráme na to, čo sa dnes v tomto priestore deje, tá otázka znie, a preto je to pre mňa prvýkrát autentická slovenská otázka, či sme schopní, my občania SR, nájsť takú dráhu, ktorá nás povedie spolu s ostatnými stredoeurópskymi krajinami medzi demokratické krajiny, alebo to nie sme schopní a budeme zavlečení do autoritatívneho vývinu. To je kľúčová otázka."

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Od mája sa mení definícia kilogramu
  2. Festival IXPO otvorí brány už tento piatok. Čo všetko prináša?
  3. Tipy od sprievodkyne: Ako si užiť dovolenku na nádhernej Ischii?
  4. Arca Brokerage House mala úspešný rok 2018
  5. 5 funkcií ČSOB SmartBankingu, ktoré vám ušetria čas
  6. Fixný výnos až 7 % ročne. Bezpečné investície už od 10.000 eur
  7. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  8. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  9. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  10. Top desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  1. Stavebná fakulta STU a energeticky úsporné alternatívy
  2. 5 funkcií ČSOB SmartBankingu, ktoré vám ušetria čas
  3. Arca Brokerage House mala úspešný rok 2018
  4. Tipy od sprievodkyne: Ako si užiť dovolenku na nádhernej Ischii?
  5. Enviro deň v Košiciach prinesie zábavu aj osvetu
  6. Obchodník roka: Najvyššie ocenenie si šiestykrát odnáša Martinus
  7. Fixný výnos až 7 % ročne. Bezpečné investície už od 10.000 eur
  8. Športový deň Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  9. Festival IXPO otvorí brány už tento piatok. Čo všetko prináša?
  10. Pivovar Šariš rozdá regiónu 16-tisíc eur
  1. Top desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 22 323
  2. Od mája sa mení definícia kilogramu 9 676
  3. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto 6 949
  4. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 6 336
  5. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 4 989
  6. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 4 838
  7. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 3 833
  8. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 3 461
  9. Tipy od sprievodkyne: Ako si užiť dovolenku na nádhernej Ischii? 3 418
  10. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou 2 152

Neprehliadnite tiež

Auto Martišovej našli v rieke pri Žiari nad Hronom.
Komentár Zuzany Kepplovej

Ani len netušíme, aký je to pocit starnúť v dnešnom svete

Akú starobu by ste si priali?

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Kim Čong-un ukončil návštevu Ruska predčasne

Delegácia z KĽDR požiadala o skrátenie návštevy.

Severokórejský líder Kim Čong-un.

Prečo sa kovový kilogram musel zmeniť na elektrický

Prírodné zákony sa nemenia, telesá áno.

Prototyp kilogramového závažia, podľa ktorého sa určovala jednotka hmotnosti.

Veľa nemajú, vedia sa uskromniť. Čo najviac trápi seniorov

Vyše 7500 ľudí čaká na miesto v domove pre seniorov.

Ilustračné foto.