Tomáš Jahelka je politológ, pôsobí na Trnavskej univerzite v Trnave.
Roman Jančiga je politológ, zaoberá sa históriou politického myslenia na Slovensku.
Výročia významných historických udalostí poskytujú spoločnostiam príležitosť, aby si pripomenuli to, čo považujú za vlastné definičné znaky. Napĺňa sa tým obsah kolektívnej identity, ktorá je základom politického, spoločenského aj ekonomického smerovania každej spoločnosti.
Kolektívna identita je teda súborom hodnôt, ktoré sú v spoločnosti široko akceptované a tradícií, z ktorých tieto hodnoty vyrastajú. Nebyť kolektívnej identity, nemohli by sme hovoriť o národoch a národných spoločenstvách.
To, čo robí z človeka Francúza či Nemca, nie je totiž iba ich spoločný jazyk a územie, ktoré obývajú. Rovnako dôležitými faktormi sú aj spoločné dejiny a ich interpretácia.
Aký zmysel by mala existencia francúzskeho národa bez veľkých ideí Francúzskej revolúcie? Kým by dnes boli Nemci, ak by nepovažovali prehnaný nacionalizmus a pangermanizmus za fatálne omyly, ktorých odčinením môže byť iba európska integrácia a prevzatie zodpovednosti za demokratické smerovanie Európy?
Historické narácie národných spoločenstiev teda určujú ich kolektívne vedomie a hodnotové ukotvenie.
Sté výročie vzniku Československa možno v tejto súvislosti považovať za jedinečnú príležitosť k zmysluplnému definovaniu našej kolektívnej identity. Nedávne pokusy o jej definovanie totiž neboli úspešné.
Hlinka sa neujal, jazyk je precenený
Pripomeňme si aspoň zákon o zásluhách Andreja Hlinku, ktorým chcel zákonodarca definovať Hlinkovu činnosť za jeden z nosných pilierov identity slovenského národného spoločenstva.
Tento pokus nepriniesol pozitívny výsledok, a to z logického dôvodu: dnešné Slovensko sa svojou ústavou, zákonmi a zažitými spoločenskými normami radí k štátom, ktorých nosnými ideami sú demokracia, rovnosť, liberalizmus a pluralizmus.
Môže spoločnosť, ktorá vyznáva tieto hodnoty, prijať “za svoje” pôsobenie Hlinku, ktorý prejavoval sympatie k autoritárskemu spôsobu politiky? Môže sa ona hlásiť k strane, ktorú Hlinka založil a viedol, ak je s touto stranou spájané odstránenie demokratických inštitúcií a obmedzovanie ľudských práv?
Obrazom týchto schizofrenických pokusov je dnešný stav, v ktorom sa prívrženci takto rozpačito vnímanej národnej identity snažia buď bagatelizovať prečiny Hlinku a jeho nasledovníkov, alebo ich priamo popierajú.
