Nedeľa, 17. február, 2019 | Meniny má Miloslava

Po štyroch renováciách za 142 rokov otvorili Mestské divadlo v Levoči

Pohľad do minulosti

Levoča má najstaršiu divadelnú tradíciu na Spiši. Ani keby sme sledovali stopy po najstarších divadelných budovách nielen v regionálnom kontexte, nie je treba opustiť Spiš, lebo jedno z najstarších kamenných divadiel na Slovensku vzniklo v Smolníku pravdepodobne už pred rokom 1806. Presný čas vzniku nepoznáme, ale zato vieme s určitosťou povedať, že ho zbúrali roku 1940. Takže staré dejiny spišského divadelníctva sa potvrdzujú aj v širšom historickom priestore. Pravda, ak ide o tradíciu, šarišské divadelné extempore mysteriového charakteru už koncom XV. storočia nemá v tomto regióne inú paralelu.

Tradície divadla a divadelných budov však majú odlišné periódy. Divadlo sa hrávalo aj bez budov a miestností špecializovaných na takúto produkciu. Divadelné budovy korešpondujú s periodizáciou stavebných slohov, určovali ich vývinové trendy v architektúre a nie v samotnom divadle. Rozvoj scénografie a divadelného priestoru nezávisí od stavu divadelnej estetiky a divadelného umenia, ale priamo súvisí s rozvojom výrobných síl, vzostupom techniky. Kukátkový divadelný priestor je svojím vekom desaťkrát mladší ako európska divadelná tradícia a formoval sa v intenciách technického pokroku.

Aj priestory na divadlo, ako sa utvárali v Levoči, majú svoju genézu mimo divadelného vývinu u nás. Prvýkrát sa hralo v dome u Probstnerovcov (1830). Podnes vidno novovybudované ponášky na túto kúriu miestnej šľachty priamo vedľa hlavného cestného ťahu cez mesto oproti mestským hradbám. Dnes to patrí do areálu nemocnice. Málo sa vie o divadle v mestskom hostinci (1842 - 1846). Budova roku 1849 zhorela. Od roku 1827 vystupovali súčasne nemecké i maďarské divadelné spoločnosti v Kráľovskom mestskom divadle. Bola to pravdepodobne sála pri bývalom mestskom hostinci (1590) a jej zadnú časť prebudovali v rokoch 1841 - 1854 na Mestské divadlo, ktoré však už roku 1872 muselo byť zrenovované. Budova hotela Tatra slúžila aj potom viacúčelovo a roku 1934 ju značne zmenila prestavba podľa projektov Ing. Eugena Ormaya. Zachovaná dokumentácia v Štátnom archíve prezrádza, že divadlo malo k dispozícii 28 lóží a 213 sedadiel na dvoch poschodiach, pričom prvé poschodie tvoril súčasne aj parter. Ako zmenila Ormayova prestavba pôvodný priestor projektovaný arch. Antonom Müllerom, o tom sa v dnešných archívoch nič nezachovalo. Aj oproti pôvodine sa však zrejme málo mohlo zmeniť na technickom vybavení divadla. Pre nedostatok financií bolo toto divadlo r. 1854 i 1934 primitívne vybavené. Nezachovali sa z tých čias ani dekorácie a opona či maľované horizonty, prospekty.

V tomto ohľade sa niekdajší stav i dnešné dedičstvo markantne líši napríklad od vzácnej pamiatky, zámockej divadelnej sály v Českom Krumlove. Toto divadlo je nielen o sto rokov staršie, ale má zachované aj kompletné technické vybavenie a súbory dekorácií - maľovaných kulís a prospektov presne určujúcich aj aktuálny repertoár.

Pôvodný divadelný priestor na Slovensku podobne ako v Českom Krumlove a Litomyšli sa zachoval iba v Hlohovci, kde empírové divadlo (1802) je ojedinelým dokladom o tom, že v tom čase sa tu utvárala táto špecifická architektúra v súlade s európskym trendom. Súčasné levočské divadlo po ďalšej prestavbe, ktorá trvala devätnásť rokov, predstavuje už v dekoratívnych znakoch značne odhistorizovaný objekt. Historické sú pôvodné dimenzie portálu, vzťah medzi javiskom a lóžovým charakterom hľadiska a vôbec kukátkový divadelný priestor.

Podobné objekty, ktoré sa na východnom Slovensku podnes zachovali a v ich stavebnom slohu aj divadelné sály, nájdeme aj v Spišskej Sobote a v hanušovskom kaštieli. Všetky čakajú na svoju renováciu a ňou podmienené ďalšie využitie. Nie sú jediné, ktoré dokumentujú niekdajšie divadelné dianie na Slovensku. A nie je ich až tak veľa, aby sme mohli trpieť, že pred našimi očami chátrajú, až celkom zaniknú pomocou buldozérov alebo postojačky ako stáročné stromy.

Levoču môžu prebudiť k životu kultúrne aktivity

Včerajšia slávnosť otvorenia renovovanej budovy starého Mestského divadla v Levoči je súčasne aj zvonenením na divadelné večery v tomto meste. Takmer dvadsať rokov trvajúca obnova budovy stála 80 miliónov československých a slovenských korún. Kompletné vybavenie by si vyžadovalo ďalšie štyri milióny Sk. O tom, ako už nedochodilo na mobiliárne vybavenie, svedčí kongresová hala, ktorá vyzerá síce vznešene, ale je nateraz celkom prázdna. Tvorí však súčasť komplexu ako voľakedy, keď slúžila budova nielen divadlu, ale aj iným spoločenským potrebám mesta. Kongresová hala pojme dvesto ľudí a priľahlé menšie salóny po 30. Divadlo i hala majú svoje separátne barové priestory. Pôvodne projektovaná reštaurácia a kaviareň však nebudú slúžiť svojmu pôvodnému účelu a nevyužitá i nevybavená ostane veľkokapacitná kuchyňa. Vo vedľajšom historickom objekte vybudovala hotelová spoločnosť SATEL svoje vlastné priestory, a tak namiesto využitia polyfunkčnej budovy Tatry budú tu uskutočnené podujatia odkázané na služby hotela. Čas dá zrejme aj tieto anomálie do poriadku. Ak mesto začne vo svojom novom zariadení podnikať, nemusí trvať dlho ani obstaranie chýbajúceho mobiliáru a potom už môže budova ako celok začať permanentne fungovať. Podobné priestorové danosti pomáhali v minulosti divadlu, ale aj divadlo bolo k dispozícii na večerné spoločenské programy a podujatia celkom iného zamerania. Funkčná prepojiteľnosť komplexu (v lete aj s átriom) otvára novú dimenziu pre celé mesto, ktoré bez turistiky je dnes iba múzeom svojej zašlej slávy.

Divadlo otvárajú miestni ochotníci

Levočské divadlo disponuje teraz 180 miestami na sedenie, z toho je 68 v parteri. V meste, ktoré je mekkou turistov prevažne z cudziny, nebude ľahké obstarať hosťom vyhovujúce programy. Aj samotný interiér stavby stojí síce za pozornosť, ale to je iba rám na obraz. Samotný obraz je na samom začiatku v rukách ochotníkov. Už obnovené divadlo roku 1872 otvárali ochotníckym predstavením, takže zodpovedá tradícii aj to, čo sa tu deje aj o 125 rokov neskôr. Divadelní ochotníci Levoče čakali na dnešný deň 19 rokov, ale nebolo to iba vyčkávanie. Dnešný súbor Divadla na hradbách vznikol roku 1978, teda v tom istom roku, keď definitívne zatvárali vo veľmi zlom stave sa nachádzajúci objekt. Divadlo zakladal a doteraz ho vedie Ladislav Péchy. Pred jeho vznikom spravoval detské divadlo: vystupovali, súťažili, zbierali skúsenosti. So súborom Divadla na hradbách prešiel všetkými troma kategóriami slovenských ochotníkov a v tej najvyššej medzi pokročilými súbormi má svoju pevnú pozíciu. Často uvádzané komédie vystriedala na otváraciu slávnosť pieta - Ján Milčák: Majster. Hra o rezbárovi svetového mena, ktorého múzeum, kde žil a tvoril, je opodiaľ cez ulicu, v centre Levoče ako skoro všetko, za čím sa sem vzdelaný svet vyberá. Majster Jána Milčáka nie je nová hra (1972), ale prostredie, ktoré ju pojme za svedka pokračujúceho procesu divadelnej tradície v meste gotiky a renesancie, povýši na inauguračnú hru. Domáci autor i divadelníci vdýchnu ducha do sparťansky prostého priestoru zatiaľ iba divadla, v ktorého foyeri si ani nie je kde sadnúť. Zatiaľ. Piatok 20. septembra patril oficialitám, slávnosti a hosťom. Sobota 21. septembra, divadlo patrí sebe. Predstavenie pre kolegov divadelníkov aj odinakiaľ a spoločná radosť z možnosti črtať perspektívy produktívneho napĺňania obsahu priestoru, ktorý sa tu uvádza práve do života.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 000
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 13 145
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 11 169
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 312
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 938
  6. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 680
  7. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 4 318
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 225
  9. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 192
  10. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 040

Neprehliadnite tiež

Predali Eiffelovku aj Kralštejn, zoznámte sa s najväčšími podvodníkmi doby

V minulosti ľudí podvádzali skutoční velikáni svojho remesla.

Predať sa dá takmer všetko - ak ste podvodník.
Tina Mazeová.

Rádiové dievčatá svietili v tme a zomierali. Firma o nich klamala

Maľovali ciferníky, advokáti ich nechceli brániť.

Rádiové továrne zamestnávali na maľovanie svietiacich ciferníkov najmä mladé ženy. Mnohé z nich boli tínedžerky.
Česká herečka Táňa Vilhelmová.