"Pozrite, mechy idú," volali šarvanci, keď sa v obci Dechtice neďaleko Trnavy objavili mladí ľudia v habitoch z vrecoviny a motúzmi ovinutými okolo pása. Cez víkend sa dedinčanom ponúkali na prácu. Preplievanie jahôd či nosenie dreva však nie je hlavnou náplňou pre 32 mládežníkov táboriacich pri údajne najväčšej sakrálnej zrúcanine na Slovensku. Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej museli mnísi v roku 1786 opustiť a trvalo viac ako dve storočia, kým sa sem na leto začali sťahovať dobrovoľníci zachraňujúci ruiny pred neúprosným zubom času. Projekt Katarínka organizuje Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže a finančne podporuje ministerstvo školstva. "Snažíme sa zachovať stredoveký imidž miest," hovorí nám v jednej osobe generálny provinciálny minister Rádu Katarínkov, absolvent Univerzity Komenského v Bratislave, krstný otec projektu, Benignus, vlastným menom Peter Herceg. Stojíme pod stĺpom, na ktorom veje vlajka s nakreslenou lienkou (v niektorých krajoch ju nazývajú Katarínka), zvon vyzváňa - je čas "ešusovačky" - a okolo ohniska poletúvajú mená ako Aurélius, Amelícia, Mikeáš... V jednom zo stanov kujú pikle členovia táborovej rady, v ktorej má svoje miesto aj dráb vyháňajúci ráno na panské, či kláštorník majúci na starosti modlitby. Minulý rok sa im podarilo vyčistiť časť zrúcaniny, toto leto by radi začali s konzerváciou. Petra čaká vojenčina, no starosti o ďalší osud projektu si nerobí. Verí, že "vždy sa nájde partia ľudí, ktorí to potiahnu ďalej."