Už štvrtý rok pôsobí na slovenskom kultúrnom poli Sorosovo centrum súčasného umenia (SCCA), ktoré je súčasťou svetovej siete nadácií Open Society Institute. Z pôvodnej orientácie na výtvarné umenie sa SCCA postupne vyprofilovalo aj s presahom do ďalších oblastí kultúry. Ide predovšetkým o aktivity vo filmovej tvorbe a vo sfére súčasnej hudobnej, tanečnej a divadelnej kultúry, ktoré podľa riaditeľky SCCA Márie Hlavajovej vznikli ako reakcia na potrebu slovenského prostredia. "Avšak našou prioritou i naďalej zostáva sféra súčasného výtvarného umenia, v ktorom kreujeme vlastné programy, zatiaľ čo v iných oblastiach udeľujeme finančné podpory na realizáciu projektov a sprostredkovávame rozličné výmenné programy pre umelcov a manažérov v oblasti umenia," povedala v rozhovore pre SME Mária Hlavajová. "V našej práci sa systematicky snažíme, aby sme nefinancovali celý projekt, ale aby sme motivačne pôsobili k vyvíjaniu väčšej aktivity." Podpora SCCA v oblasti výtvarného umenia sa uskutočňuje prostredníctvom grantov (finančných subvencií na realizáciu výstav, seminárov, prednášok, konferencií alebo realizáciu katalógu k výstave atď.) ako i vo forme realizácií vlastných projektov. Povedľa výročných výstav SCCA, ktoré majú za cieľ prezentovať najzaujímavejšie trendy na slovenskej výtvarnej scéne v danom roku, cykly prednášok (spomeňme slávne vystúpenie nemeckého filozofa postmoderny W. Welscha a nemeckého znalca fotografie K. Honneffa z jesene minulého roku), série panelových diskusií o aktuálnych otázkach filozofie a súčasného umenia, ako i realizáciu podrobnej dokumentácie o tvorcoch slovenského moderného a súčasného umenia a malej dokumentácie, slúžiacej ako základná informácia o autorovi pre zahraničných návštevníkov, ktorí sa chcú zorientovať na slovenskej scéne.
"Mechanizmus prideľovania grantov sa odvíja od filozofie otvorenej spoločnosti Karla Poppera," odpovedala M. Hlavajová na otázku stratégie prideľovania finančných prostriedkov. "O grant môže zažiadať každá fyzická osoba so štátnym občianstvom Slovenskej republiky alebo právnická osoba vyvíjajúca svoju činnosť na území Slovenska. Môže tak urobiť prostredníctvom predloženia popisu projektu, finančnej explanácie, vizuálnej dokumentácie a odporúčania. Tieto žiadosti posúdi päťčlenná odborná komisia, v ktorej sú podľa môjho názoru najvýznamnejšie osobnosti z teórie súčasného umenia na Slovensku." Do akej miery je potom udržaná objektivita výberu, aby sa nepreferoval len istý okruh výtvarných umelcov? "Podľa štatútu sa komisia mení každé dva roky. Samozrejme, jej kritériá výberu sú prefiltrované subjektívnym videním scény týchto ľudí, členovia komisie dávajú rozhodnutiam svoju silnú pečať. Filozofia otvorenej spoločnosti umožňuje i pri realizácii výročnej výstavy umelcom slobodne reagovať a predložiť projekt vlastného spracovania témy. Tieto projekty sú potom predmetom diskusií odbornej komisie s cieľom predstaviť publiku čo najobjektívnejší obraz o dianí na výtvarno-umeleckej scéne."
Témou tretej výročnej výstavy
SCCA, ktorá sa uskutoční na jeseň - po prvýkrát v Bratislave v atypických negalerijných priestoroch je Interiér verzus exteriér s podtitulom Na hranici (možných) svetov. Na výročnej výstave sa predstaví desať českých a desať slovenských umelcov, čím bude sledovaná jedna z priorít SCCA pokračovať v intelektuálnom a umeleckom dialógu medzi dvomi krajinami, ktorý sa začal výstavou slovenských výtvarníkov Trojí možnost, usporiadanou na jar tohto roku v Prahe. Za slovenskú stranu budú vystavovať M. Blažo - poslucháč Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, D. Lehocká, P. Meluzín, I. Németh, R. Ondák, B. Ondreička, P. Nováková - Ondreičková, P. Ondrušek, P. Rónai, L. Teren. Okrem vizuálneho spracovania témy sú k výročnej výstave prizvaní aj teoretici z mimovýtvarnej sféry - P. Michalovič, M. Marcelli, E. Gál, J. Kelemen, M. Petříček ml., V. Zuzka a ďalší. Ako zdôraznila M. Hlavajová, v podtexte výstavy sa upozorňuje na skutočnosť, že v Bratislave absentuje inštitúcia typu Kunsthalle, ktorá by sa venovala permanentnému výskumu aktuálneho výtvarného diania. Ako je tiež známe, SCCA nedisponuje galerijnými priestormi a ideálna nie je ani komunikácia s inštitúciami vlastniacimi tieto priestory, čím sa podľa slov jej riaditeľky trochu zužuje manévrovacia schopnosť na súčasnej kultúrnej scéne na Slovensku. "Napriek tomu sa domnievam, že opodstatnenosť existencie Sorosovho centra súčasného umenia je v súčasnej spoločenskej a kultúrnej situácii na Slovensku viac ako zrejmá."
