Ohnuté chrbty záchrancov kultúrneho dedičstva

Laik sa nestačí čudovať a odborník žasnúť. Tempo, akým stvára ministerstvo kultúry jeden psí kus za druhým, je vskutku impozantné. Najprv sa zaskvie pri personálnych čistkách, v rámci ktorých poverí odborným riadením galérií na Slovensku bývalú sekretárku

súdruha riaditeľa z mestskej galérie, síce milú osobu, ale bez kvalifikácie a jediného dňa odbornej praxe. Potom vznikne zo Sekcie pamiatok, múzeí a galérií Sekcia krajiny a pamiatok, kde je ochrana pamiatok degradovaná na úroveň referátu (čo bude vo vzťahu ku krajine robiť ministerstvo životného prostredia a či ho popri existencii "krajinárskej" sekcie na "kultúre" vlastne treba, naozaj ťažko povedať). Potom si tento vznešený ústredný orgán štátnej správy napľuje do tváre sám sebe, keď v pamiatkovo chránenom objekte bývalej Tatrabanky na Námestí SNP realizuje čiernu stavbu vlastného sídla bez záväzného stanoviska k obnove kultúrnej pamiatky a bez stavebného povolenia. Následne obíde zúfalo vzdorujúce kompetenčne príslušné orgány miestnej štátnej správy a požehná faktickej likvidácii architektonicko a pamiatkovo unikátneho liečebného domu Palace v Novom Smokovci. Presne v duchu hesla: Preč s pamiatkami, teraz sme tu my! Akoby nestačilo, že na frak dostali galérie a pamiatky, vyráža ministerstvo kultúry na mohutný pustošivý tatársky vpád aj mimo pôsobnosť vlastného rezortu: jediným opatrením neguje platný zákon č. 518/1992 Zb. a zakazuje štátnym orgánom pri výkone pamiatkovej starostlivosti akceptovať odborné podklady Mestského ústavu pamiatkovej starostlivosti, ktorý je v zriaďovacej pôsobnosti magistrátu Bratislavy. Toto rozhodnutie, nadradené nad zákon, je len chabou predzvesťou toho, že na rad prišiel aj najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny, slovutná Národná rada Slovenskej republiky. Tá síce zákonom o štátnej pamiatkovej starostlivosti zriadila Pamiatkovú inšpekciu Ministerstva kultúry SR - a tento zákon aj s vykonávacím predpisom akože platí - nie však pre neohroziteľné ministerstvo. To totiž, zákon - nezákon, rozhodnutím č. 216/96 - 1 z 24. 6. tohto roku zriaďuje podľa vzoru intendantov a spojených divadelných emirátov Národné pamiatkové a krajinárske centrum. Utešené generálne riaditeľstvo pozostáva zo: Slovenského pamiatkového ústavu, Slovenského ústavu krajiny, Národného strediska pre reštaurovanie a Inšpekcie krajiny, pamiatok a zbierok predmetov. Keď za oných čias v rozpore so zákonom zlúčil minister Válek poradné zbory dvoch národných parkov, vtedajší prokurátor mu to parádne vytmavil. Navždy si zapamätal, kto prijíma zákony a že nad ich rámec nesmie konať ani minister. To však bolo dávno. Dnes, zdá sa, môže suplovať Národnú radu kdekto a kadejako. Otázkou zostáva, kde sa podeli všetci tí smelí, ktorí pred časom odvážne búšili do stolov štátnych úradníkov a po hlave si dupať nedali? Občas ich vídať, ako prikyvujú bývalej pani sekretárke a na počkanie prerábajú odborné stanoviská na chodbách ministerstva podľa momentálnej vôle vrchnosti. Ak sú to tí istí. Nevidno im totiž do tváre. Ich predklon je akýsi prihlboký. RASTISLAV ŠENKIRIK