"Doma musíme v odvete hrať oveľa ofenzívnejšie, lebo taký je náš vžitý spôsob hry. Po vylúčení Donnellyho sme museli pribrzdiť aktivitu a teraz máme dva týždne na to, aby sme rozanalyzovali aj to, či to bolo len šťastie, čo priviedlo 1. FC k takému tlaku, ktorému sme museli čeliť." A hoci sa tieto slová z úst škótskeho odborníka počúvali dobre, vedľa sediaci lodivod ekipy východniarov Ján Kozák by očividne na predchádzajúcu pasáž rád zabudol, keby jeho zverenci pristrihli Glasgowu krídelká čo len jediným presným zásahom... "Chlapci makali do úmoru, dreli, čo im sily stačili, snažili sa preskočiť náročnú prekážku. Nepodarilo sa, pretože kto nedá gól, nevyhrá!" V praxi sa vo VŠA ukázalo, čo ešte Košičanom chýba, aby mohli v súboji so silným a renomovaným klubom ťahať za ten dlhší koniec povrazu. Tak veľa zase toho nebolo, ale len s dravosťou a nasadením, hoc čo najdlhšie v závideniahodnom tempe, na medzinárodnej scéne slovenské tímy neprerazia. V danom konkrétnom prípade hral proti tigrom aj čas. Teda nielen tlak zo strany hlavného sponzora, ale aj to, že už po prvom ligovom rozbehu v tesnom slede nový tím skúpených posíl musel čeliť značnému sústu. Aj Škóti, a oni tiež veľmi chceli, nedokázali premieňať vyložené šance, avšak v konečnom účtovaní sa spoliehajú na búrlivú kulisu a dvanásteho hráča v takmer 50-tisícovom stánku v odvete. "Vždy treba hrať tak, aby ste boli na dobrej ceste k úspechu," konštatoval sympatický 36-ročný škótsky kormidelník, ktorý si po Zvarovej premárnenej penalte poriadne vydýchol. Po bezgólovom výsledku u tigrov však ešte zďaleka nič nie je rozhodnuté. Hop nemôžu kričať ani v Glasgowe...!