ívne plány rokovaní najmä so Sýriou a aby ich otestoval počas svojej nedávnej návštevy USA, ktoré sú garantom existencie Izraela.
Z doterajších rokovaní izraelských predstaviteľov s arabskými štátnikmi zatiaľ neprišla žiadna prekvapujúca, nieto pozitívna myšlienka. Kto by to bol čakal, patril by skôr do kategórie politických naivkov, či vizionárov. Dobré však je, že sa rozbehla výmena názorov, pričom, zdá sa, centrálnu rolu sprostredkovateľov prevzali Káhira a Ammán. Prezident Husní Mubarak a kráľ Husajn, ktorých krajiny majú už s Tel Avivom normálne styky, využívajú túto svoju zvýhodnenú pozíciu na prezentovanie izraelských názorov Sýrii, ktorá spolu s Libanonom ako posledné dve krajiny musia hľadať cestu k porozumeniu so židovským štátom ako priamym susedom.
Kráľ Husajn bol u prezidenta Háfiza Asada v Damasku s posolstvom od premiéra Netanjahua, ktorého obsahom bol návrh začať diskusiu o riešení bezpečnostných problémov na izraelsko - libanonskej hranici. Cieľom by malo byť, aby libanonská vládna armáda (pod pevnou kontrolou Sýrie ako takpovediac okupačnej mocnosti) prevzala zodpovednosť za ochranu hraníc. Teda by garantovala, aby radikáli zo šiítskeho hnutia Hizballáh prestali ostreľovať severoizraelské mestá a kibuce a zabíjať civilistov. Za to by sa Izrael stiahol z desaťkilometrovej bezpečnostnej zóny na juhu Libanonu, ktorá je dejiskom krvavých bojov medzi jeho jednotkami a spojeneckou Juholibanonskou armádou a radikálmi z Hizballáhu.
Sýria zatiaľ takýto scenár rokovaní odmieta, lebo to nerieši priamo meritum jej sporu s Izraelom. Tým sú pre Asada Golanské výšiny, ktorých budúci status má však pre Tel Aviv zásadný bezpečnostný význam. Netanjahuov návrh je totiž šikovne premyslený. Na jednej strane síce umožňuje zvýšiť, samozrejme v prípade dohody, dôveru medzi oboma krajinami, ktorá je nevyhnutným predpokladom akékohoľvek pohybu vpred. Ale na strane druhej zbavuje Damask významnej nátlakovej možnosti na Jeruzalem, aby bol pružnejší v otázke Golán.
Možné je, že napokon sa bude celá otázka riešiť v jednom balíku. Napriek tomu, že ide o dva relatívne odlišné problémy, prakticky ide o spojité nádoby, ktoré by bolo dobré rozťať naraz. Ide len o to, či sa nájde v dohľadnom čase dostatok politickej vôle na oboch stranách. Okrem toho sa môže jablkom sváru stať aj ďalšie rozširovanie židovských osád na palestínskych územiach, lebo radikalizácia na tomto teritóriu by sa mohla stať novou rozbuškou v arabsko - izraelskom konflikte. A to aj napriek tomu, že v uplynulých rokoch došlo k jeho výraznému oslabeniu.
Z globálneho hľadiska bude zrejme veľmi dôležité, aby sa v tomto procese aktívne angažovali USA, EÚ i Rusko s cieľom eliminovať snahy radikálnych síl na oboch stranách, ktoré využívajú pretrvávajúcu nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami mierového procesu.