Darinu Porubjakovú poznajú všetci priaznivci Radošinského naivného divadla. Zahrala tu nejednu dievčenskú a ženskú rolu. Zároveň však pracuje aj v činohre SND. Práve na dramaturgii, ktorá bola v poslednom čase najčastejšie napádaná a kritizovaná. Je aj manželkou Martina Porubjaka, onej persony non grata, pre ktorú bolo SND mnohým tŕňom v oku. Keď sme ju zastihli na filmovačke na Záhorí, kde nakrúca televízny film Čierna ovca, smiala sa, že ona má zadné vrátka, môže sa preorientovať výhradne na radošinskú herečku. Potom však zvážnela.
# Mnohí herci tvrdia, že už dlhší čas cítili, že sa v činohre SND čosi udeje, že príde k personálnym zmenám.
"Keďže pracujem na dramaturgii, tak som nielen intuitívne cítila, ale bola som aj informovaná, že sa niečo podobné chystá. Bola to skutočne len otázka času. Intuitívne žensky som však pociťovala, že sa tomu nedá zabrániť žiadnou diplomatickou cestou, ako si myslel Dušan Jamrich. Dôverovala som však, a ešte stále dôverujem svojmu generálnemu riaditeľovi, že svoju umeleckú a morálnu autoritu môže použiť na to, aby sa prietrž nezmyselných opatrení skončila."
# Odkedy teda bolo jasné, že dôjde k presonálnym zmenám?
"Už v jubilejnej sezóne, ktorá bola minulého roku. SND bolo treba rozbiť, lebo bolo naozaj súdržné, panovala pluralita politických názorov. Takže vôbec neverím, že dnes ide o nejaké koncepčné alebo ekonomické opatrenia."
# Odvolaním Petra Mikulíka z postu umeleckého šéfa činohry a vymenovaním Ľubomíra Pauloviča za jej riaditeľa vzbudil Ivan Hudec medzi členmi činohry veľkú nevôľu. Napriek tomu sa vyjadril, že nehodlá ustúpiť.
"Pán minister robí veľkú chybu, keď koná, ako koná. Nemyslím si však, že koná impulzívne. Takže dôjde ku konfliktu a pevne verím, že tak ako sme už raz dokázali upozorniť, že v spoločnosti niečo nie je v poriadku a doba dozrela, opäť budeme chcieť, alebo aj musieť, prehovoriť verejne. Nielen v záujme sebaobrany, ale aj zdravšej spoločenskej klímy."
# Mnohé útoky smerovali a smerujú na vášho manžela. Ako to vnímate ako jeho žena?
"Nechápem to v tomto zmysle, pretože naše vzťahy v divadle sú vyslovene kolegiálne. No považovala som za absurdné, že keď sa Martin vrátil z vlády (M. Porubjak bol podpredsedom vlády v r. 1991 a 92 - pozn. red.) späť na dramaturgiu, začal sa dramaturgický plán sezóny ostro obviňovať z politických a nacionalistických tendencií. Pritom s ním Martin nemal absolútne nič spoločné, lebo rok predtým, keď sme ho zostavovali, pracoval vo vláde."
# Čo si myslíte o ideologizovaní divadelnej dramaturgie?
"Dramaturgická práca je práca tímová. Repertoár zostavujeme v spolupráci s režisérmi, napríklad podľa predpokladaného ohlasu divákov. Nikdy sme pri výbere titulov nedávali do popredia politické priority. Všelijaké paranoidné predstavy, keď je dramaturgia vnímaná ako semenište nejakej opozície, sú smiešne. Je mi však jasné, že pre niekoho je nepredstaviteľné, ak niekde vládnu normálne divadelné, umelecké a kolegiálne pomery, na ktorých základe sa rozhoduje."
# Činohra SND nemá problém s priazňou divákov, horšie to je s priazňou časti kritiky.
"Tlak istej skupiny kritikov staršej generácie, predovšetkým mužov, bol v posledných rokoch veľmi silný. Dramaturgia a divadlo boli kritizované z vulgárne nacionalistických a možno aj osobných dôvodov. Ale v poslednom čase, možno aj vďaka presvedčivosti našej práce, som pozorovala obrat v hodnotení kritikov. Koľkokrát sa stalo, že, povedzme, v denníku Sme bola negatívna recenzia a v Slovenskej republike excelentná. Zrazu to začalo nadobúdať zdravé rozmery, už sa hlúpo nepolarizovalo, aby sme dopredu vedeli, že tam bude o nás písané zle a tam s väčšími sympatiami. O to absurdnejšie mi pripadá, že keď sa atmosféra okolo výsledkov našej práce v tlači znormálnila, prichádzajú nezmyselné politické zásahy."
# Momentálne je v činohre SND patová situácia, čaká sa na vaše stretnutie po divadelných prázdninách. Zvrat by však mohol nastať, keby Ľubomír Paulovič vrátil funkciu.
"Už by mu to mohol veliť jedine pud sebazáchovy, pretože morálne prehral. Podpísal predsa, že je proti personálnym zmenám. Keď sa na júlovej schôdzi tak presvedčivo tváril, že za týchto okolností ponuku nevezme, mala som pocit, že napriek tomu, že sa do funkcie dal zmanipulovať, alebo možno sa do nej aj iniciatívne hrnul, dívali sa naň kolegovia ešte s istou dávkou sympatie: tak dobre, chlapče, spamätal si sa. No za tejto situácie, nielenže by mal dekrét vrátiť, okrem iného aj preto, že je byrokratickým nepodarkom. On si nebude musieť získať dôveru ako prípadný šéf. On má čo robiť, aby si ju obhájil čiste ako kolega. Nezávidím mu to, ale neľutujem ho."