Atletické súťaže vyhrávali poväčšine tridsiatnici, kráľovná športov na začiatku deväťdesiatych rokov zostarla. Prirodzený jav v súvislosti s čoraz výnosnejším olympijským športom číslo jeden, vyššími rozpočtami renomovaných mítingov, tučnejšími odmenami za svetové rekordy však nemôže donekonečna ťahať súčasná generácia. Po olympiáde celkom určite končia Lewis, Christie, pravdepodobne Joynerová-Kerseeová, Gunnelová a asi i Otteyová. Zranili sa Sergej Bubka, Sotomayor, Butch Reynolds, pre nevoľnosť nedokončila preteky O`Sullivanová. Jan Železný skúsi v profesionálnom bejzbalovom tíme Atlanta Braves, ako môže využiť svoju úžasnú švihovú silu v inom športe. Ťažko predvídať, koho vlastne uvidíme o rok na majstrovstvách sveta v Aténach, už vonkoncom nie v Sydney. Skutočných prekvapení, predovšetkým na najvyššom stupni víťazov, na Olympijskom štadióne veľa nebolo. Iba zlatú medailu diaľkárky Ajunwaovej z Nigérie možno označiť za senzáciu. Chodecké prvenstvo Ekvádorčana Pereza na 20 km, maratónca tmavej pleti z JAR Thugwaneho či jeho kolegyne Robaovej na rovnakej trati znovu ukázali, že v týchto disciplínach niet favoritov. Ani sme si neuvedomili, že niektorí legendárni atléti vyhrali olympiádu po prvý raz, napríklad alžírsky míliar Morceli alebo bulharská výškarka Kostadinová. Na viacerých sme takmer zabudli, lebo získali tituly majstrov sveta v roku 1991, patrili k nim americký trojskokan Harrison alebo jeho krajan výškar Austin. Do istej miery nás zaskočili prehry hviezd atletického neba, britského trojskokana Edwardsa práve s Harrisonom či kenského stípliara Kiptanuiho s krajanom Keterom. To sú však mierne prekvapenia "na najvyššej úrovni", medzi ktoré treba zaradiť aj víťazstvo šprintérskej štafety Kanady nad USA. Rýchlosť atlantského povrchu mondo potvrdili dva šprintérske rekordy. Jeden "normálny" v podaní nečakaného víťaza Kanaďana Donovana Baileyho 9,84 s, druhý vymykajúci sa pochopeniu hraníc ľudských možností na 200 m od favorita Američana Michaela Johnsona 19,32. Beh ukázal, čoho je schopný 28-ročný Dallasan, ak ho núti konkurencia. Tesne pred OH totiž prehral s Namíbijcom Frankie Fredericksom. Všeobecne skvelé výkony však nestačili na viac najlepších historických zápisov, lebo svetové rekordy dnes vyžadujú buď mimoriadnu dispozíciu atléta alebo skvelú réžiu na vytrvaleckých tratiach, či súhrn skvelých poveternostných podmienok pri oštepe.

Slovenská atletika sa nevymkla z konštatovania zostarnutia, ale nie v zmysle vyzretosti. Chodecká garnitúra sa zrejme okliešti o Blažeka, Mrázka. Igor Kollár musí trpezlivo čakať, až sa mu konečne podaria veľké preteky. Azda sa správne "zatne" aj Igor Kováč, lebo ani jemu sa ešte veľký šampionát nevydaril. Pritom výkonmi sa zaraďuje medzi európsku špičku. Čisťakovová je síce stále svetovou diaľkárskou rekordérkou, ale konkurencia v trojskoku, ktorý je jej súčasnou disciplínou, silnie, a šance atlétky slabnú. V Nemecku žijúca výškarka Javadová nemá najlepšie skúsenosti s vedením Slovenského atletického zväzu a v tomto prípade ťažko robiť arbitra. Slovenská atletika, až na Balošáka, v Atlante sklamala na celej čiare. V súčasnosti však nemáme ani záblesk sľubnejšej blízkej budúcnosti. Naša kráľovná športov potrebuje začať vlastne odznova...