Desiatka našich cyklistov a cyklistiek išla na olympiádu s cieľom aspoň raz sa dostať do osmičky, pričom za reálne sa pokladalo umiestenie Evy Loveovej-Orvošovej na tejto, alebo o nejaký stupienok lepšej priečke v horskej cyklistike v pretekoch cross country. Jej deviatym miestom sme zostali pred čiarou tohto cieľa. Z hľadiska menej reálnych boli plány Martina Hrbáčka prebojovať sa v šprinte medzi dvanástku najlepších, zostal spolu s Petrom Bazálikom na 13. - 18. mieste. Od Ilavskej, Hrica a všetkých cestárov sa dalo čakať prekvapenie iba vtedy, keby azda súperi niečo zvrzali. Pri vyrovnanosti olympijského pelotónu a nášho postavenia v ňom je náš dobrý výsledok možný iba v rámci akejsi lotérie. Nestalo sa. V hodnoteniach svojich výkonov boli všetci naši reprezentanti spokojní, predovšetkým s tým, že dosiahli svoje osobné maximum, že si ako Ilavská, Orvošová, Hric, Lipták i ďalší siahli vo svojich disciplínach na dno síl. To im skutočne nemožno vyčítať, je to chvályhodné, myslieť si totiž, že v prvých otvorených pretekoch s profesionálmi by sme mohli rátať s repete napríklad Dvorščíkovho striebra, ktoré získal na MS striebro, by bolo pozeraním sa cez ružové okuliare. Cyklistika bude zrejme ,prežúvať` olympijské dianie ešte doma. Orvošová sa oficiálne vzdala reprezentácie, Hric povedal, že OH sú jeho vrcholom. Boli však skutočne aj vrcholom jeho smoly, aká ho sprevádzala takmer po celú kariéru. Takmer polhodinová strata na víťaza po defekte hneď v úvode povedala svoje. Ilavská sa stala "obeťou" rozšafnosti organizátorov, ktorí sprvoti nachystali pre našu cyklistku iba voľnú kartu na jednu disciplínu (vlastným pričinením si ju pre seba a nie pre Slovensko vybojoval aj Hric), ale napokon dostala ponuku štartovať až tri razy!? Paradoxné je, že na horskom bicykli sedela v pretekárskom tempe po prvý raz práve na olympiáde... Mohla do detailu naplniť heslo - nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. V silnej konkurencii sa nedalo presadiť iné - prišla, videla, zvíťazila... Nie je niečo v poriadku, ak sa na olympiáde takto šafári so štartovými ponukami. Dusno bude doma na ceste, lebo vojenský Trenčín len tak ľahko nezabudne na to, ako ho Inter obral o miesto pre Rišku a nominoval namiesto neho Nagya. Postaví ešte Slovensko do pozoru. Hromozvodom sa stane zrejme predseda zväzu Pavel Franík, ktorý zmenu nominácie zobral na svoje plecia, dokonca sa vzdal vlastného ,štartu` na olympiáde v prospech trénera Ilavskej Ľudovíta Pavelu. A posledný dozvuk bude aj okolo Jaroslava Jeřábka, ktorý potichu vypadol z nominácie z dnes už jasného dôvodu pozitívnej dopingovej skúšky. V našej cyklistike je však celkove viac kriku, ako ho dokážeme medzi súpermi urobiť na ceste. Tí si z nás nerobia veľkú hlavu a jediný, ktorý by v tom vedel urobiť poriadky, ako sám tvrdí, sa dal na poslaneckú dráhu a hodlá vraj ,zdúchnuť` do diplomatických služieb do Južnej Ameriky. Tam zvykli v minulosti zdúchnuť iné osobnosti, nie zo športových dôvodov. Jeho odchod by bol pre slovenskú cyklistiku v jej dnešnej situácii veľkou stratou, preto by si to mal ešte rozmyslieť a postaviť ju na nohy.
Autor: ja
