Hoci sa posledné desaťročie vo svetovom volejbale nieslo hlavne pod vládou talianskeho tímu, squadre azzurre sa ani raz zo štyroch pokusov nepodarilo získať zlato z olympijských hier a až do nedeľňajšieho finále bol ich najväčším úspechom spod piatich kruhov bronz z Los Angeles v roku 1984. Nevyhrali ani tentoraz. Prehrali so svojím najväčším rivalom posledných rokov Holandsko 2:3 (-12, 9, -14, 8, -15).

Na predchádzajúcej olympiáde v Barcelone Taliani vypadli už vo štvrťfinále s atlantským finálovým súperom, ale odvtedy sa ich súboje s holandskou reprezentáciou na vrcholných podujatiach končili iba úspechom. Naposledy im "oranjes" uštedrili prehru v júni tohto roku po päťsetovom zápase vo finále Svetovej ligy v Rotterdame. Vo finále atlantského turnaja predviedli obe družstvá špičkový volejbal s fantastickými výmenami a minimom nevynútených chýb. Najmä istota pri podaní nechýbala ani jednému súperovi, a servis často dosahoval rýchlosť okolo 110 km/h. Príznačná pre celý duel až po poslednú výmenu v piatom sete bola absolútna vyrovnanosť oboch kandidátov na zlato. Nakoniec sa v poslednom piatom sete o víťazstvo Holanďanov nechtiac postaral najlepší taliansky hráč Giani, ktorého Papiho prihrávka vytlačila pri smeči príliš z uhla a Giani smečoval pomimo anténky. "V roku 1992 som mal sen, že to na budúce bude zlato," povedal tréner Holanďanov, ktorí získali na OH `92 striebro, Bert Goedkoop a pokračoval, "posledné tri roky sme ostávali v tieni Talianov, ale dnes sme z neho konečne vystúpili." Samotné stretnutie Goedkoop skomentoval: "Obe družstvá hrali jednoducho bezchybne." V zápase o 3. miesto vyhrala Juhoslávia nad Ruskom 3:1 (8,

-7, 8, 9).