od Bratislavy sa to stáva len občas počas tréningu, "na pľaci" skoro nikdy. V areáli je v týchto dňoch rušno. Kmeňoví členovia a prizvaní hostia z iných skupín sa pripravujú na natáčanie ďalšieho celovečerného filmu. O aký film pôjde, vedúci spoločnosti Gustáv Kyselica nechce prezradiť. Všetci mladí muži, ktorí sa živia "kaskadérčinou", sa zhodnú, že na toto povolanie musí mať človek predpoklady. Byť fyzicky zdatný, mať vzťah k šermu, ku koňom a dokázať urobiť všetko, čo si zadávatelia objednajú. Napríklad aj zvládnuť ázijské bojové umenia alebo kúsky s ohňom. Spoločnosť vznikla v roku 1989 a dnes má dvanásť kmeňových členov. "Náš deň sa začína o ôsmej," vraví 25-ročný Milli. "Začíname šermiarskou rozcvičkou, potom sú nácviky na koňoch, individuálna príprava v posilňovni alebo vonku..." Veľkej šermiarni, kde sa rozcvičujú, dominuje erb spoločnosti Borseus, je tu niekoľko desiatok historických ručných zbraní. Vladimír Furdík, dnes profesionálny kaskadér, sa tomuto povolaniu venuje už takmer desať rokov. "Začínal som pri koňoch, potom to už išlo. Chceli od nás pády a podobne. Začal som šermovať, prišli ďalšie filmy... Teraz môžem povedať, že som kaskadér, ale stále sa mám čo učiť." A čo považuje kaskadér na svojej práci za najťažšie? "Prácu s koňmi," tvrdí. "Ak nejakú akciu robím sám, tak viem, že úspech záleží len na mne. U koňa je to inak. Človek sa musí s koňom doslova zrásť, ale aj keď má všetko dokonale nacvičené, nikdy nemôže presne predvídať, čo zviera spraví. Kôň sa môže počas akcie zľaknúť a splašiť, niekto ho nechtiac udrie mečom do hlavy, alebo ho prekvapia reflektory, kamera... Nepríjemný je tiež oheň. Neviete, čo sa môže stať. Takže - jednoznačne kôň a oheň. A niekedy ľudský faktor."