olympionik si vyzul zápasnícku obuv, v strede žinenky ju prikryl bielou šatkou - obrátil sa k obecenstvu a zamával na všetky strany - navždy končím! Keď to oznámil aj miestny rozhlas, vyše 5000 divákov vstalo a aplaudovalo. Lohyňovi sa nahrnuli do očí slzy. "Cítil som sa v Atlante sťa doma, aktívnu kariéru uzavieram ako pred svojimi fanúšikmi," povedal dojatý 33-ročný zápasník. Na záver mu teda bronzová olympijská medaila ušla o vlások. Nevysoký, podsaditý Kurtanidze patrí medzi súperov, ktorí mu nesedia. "K ničomu ma nepripustil, nič som naňho nevedel vymyslieť. Naopak jeho útoky priniesli body," dodal Lohyňa, ktorý podľahol Kurtanidzemu na veľkom svetovom podujatí do tretice. "Mladí borci sa derú dopredu, ťažko im už odolávať. S pribúdajúcimi rokmi príprava bolí viac a viac. Už po olympiáde v Barcelone som si vravel, že potiahnem to ešte do Atlanty. Lúčenie s medailu by bolo krajšie, ale nakoniec som spokojný aj s umiestením v špičke," povedal Jozef Lohyňa, ktorý medzi svoje najkrajšie roky kariéry považuje 1988 a 1990. Na olympijských hrách v Soule získal bronz, medailu vtedy venoval otcovi k päťdesiatke. O dva roky neskoršie na majstrovstvách sveta v Tokiu vybojoval v hmotnostnej kategórii do 82 kg zlato a narodil sa mu prvý syn Peter. "Peťko mi pred cestou do Atlanty vravel: ja už zlatú medailu mám, ďalšiu by si mohol priniesť z olympiády Davidovi," zasmial sa Jozef. "Nevyšlo to. Mladší syn si ten kov bude musieť vydrieť sám." Na OH `92 v Barcelone obsadil Lohyňa 5. miesto a po ročnej prestávke prestúpil do vyššej hmotnostnej kategórie - 90 kg. Aj v nej sa dokázal presadiť medzi najlepších a rozšíril zbierku úspechov: osemkrát štartoval na majstrovstvách sveta a získal všetky priečky od prvej až po siedmu, štvrtú dva razy, na ME sa zúčastnil deväťkrát a má jednu striebornú aj tri bronzové medaily. Trikrát bol na olympiáde, v Barcelone niesol na slávnostnom ceremoniáli vlajku poslednej federálnej výpravy a v Atlante sa mu ušla pocta byť vlajkonosičom prvej výpravy samostnatného Slovenska na letných OH.
"Sezónu dokončím v nemeckej bundeslige a potom sa už chcem venovať trénerskému remeslu. Potiahnem to s bratom Ľubom," uzavrel zápasník, ktorý skončil svoju bohatú kariéru v Kristových rokoch na olympiáde v Atlante. Ťažko ho bude nahradiť v slovenskej reprezentácii.
