Český oštepár Jan Železný obhájil barcelonské prvenstvo, hoci sa pri rozcvičke na hlavnú súťaž zranil. Z tohto dôvodu nehádzal v optimálnej forme, víťazný výkon 88,16 m patrí medzi najslabšie v jeho tohtoročnej sérii bez prehry. Avšak práve to svedčí o jeho absolútnej suverenite. Tridsaťročný svetový rekordér je tretím oštepárom histórie, ktorý zopakoval olympijské víťazstvo. V rokoch 1908-1912 to bol Švéd Lemming, v rokoch 1920-1924 Fín Myyrä. Mladoboleslavský rodák doplnil menoslov štyroch obhajcov barcelonského prvenstva po šprintérke Deversovej, diaľkarovi Lewisovi a štvrtkárke Pérecovej.
Piatkový program priniesol najväčšiu sériu prekvapení celých atletických súťaží. Víťazstvo Nigérijčanky Ajunwaovej (712 cm) je priam senzáciou, zranená J. Joynerová-Kerseeová skončila tretia (700 cm) za talianskou majsterkou sveta Mayovou (702). Portugalčanka Ribeirová sviežo zdolala na 10 000 m Číňanku Wang časom 31:01,63. Fracúzsky žŕdkar Galfione vo vyrovnanej súťaži, v ktorej traja atléti skočili 592 cm, zdolal celú plejádu skokanov bývalej sovietskej školy. V súboji kenských stípliarov vyhral Keter (8:07,12) nad svetovým rekordérom Kiptanuim. Iba výhra nemeckej guliarky Kumbernussovej (20,56) bola dielom tutovej favoritky. Sobotné finálové vyvrcholenie malo šláger v štafete mužov na 4x100 m. Kanadské kvarteto Chambers, Gilbert, Surin, Bailey jasne prešprintovalo Američanov Drummonda, Hardena, Marsha, Mitchella v čase 37,69 s (USA - 38,05). Kampaň za Lewisov štart sa ukázala zbytočná, skôr sa ukázalo ťažiskovým zranenie Burrella. Štvorica mužov USA na 4x400 m Smith, Harrison, Mills, Maybank mala veľa práce s Britmi, ktorí utvorili nový európsky rekord 2:56,60 (USA - 2:55,99). Michael Johnson pre ľahšie zranenie neštartoval. Obe ženské štafety vyhrali Američanky, šprintérsku s Torrenceovou na finišmanskom úseku. Jamajčanka Otteyová "na páske" predstihla Rusku Privalovovú a získala siedmu olympijskú medailu. Vyrovanala tak rekord Austrálčanky Stricklandovej (krátke šprinty a prekážky v rokoch 1948-1952) a Poľky Szewinskej (šprinty a 400 m v rokoch 1964-1972), žiaľ, bez najcennejšieho lesku. V behu na 1500 m konečne vyhral na olympiáde fenomenálny alžírsky míliar Noureddine Morceli (3:35,78). Triumf double na rovnakej trati žien zavŕšila po víťazstve na 800 m nenápadná Ruska Svetlana Masterkovová (4:00,83). Záverečný maratón vyhral neznámy bežec z Juhoafrickej republiky Josia Thugwane časom 2:12,36.
Atletické olympijské súťaže priniesli dva šprintérske svetové rekordy. Kanaďan Donovan Bailey na 100 m prekonal Burellov výkon 9,85 o stotinu, Michael Johnson posunul svoju rekordnú dvojstovku z júna do ríše snov časom 19,32 s. Súťaže priniesli dovedna 21 olympijských rekordov, 26 najlepších tohtoročných časov, 120 kontinentálnych rekordov, avšak iba jeden európsky v podaní britského švrtkárskeho kvarteta Thomas, Baulch, Richardson, Black - 2:56,60. Padlo celkove 150 národných rekordov, niektoré skutočne výnimočné. Napríklad grécka výškarka Bakogianniová sa zlepšila zo 197 cm na 203 cm a prekvapujúco obsadila druhú priečku. Z našich atlétov sa zaradil do zoznamu iba bežec na 400 m Štefan Balošák časom 45,32 s a vynieslo mu to účasť v semifinále ako jednému z troch Európanov. Ostatní Slováci zo štrnásťčlenného atletického tímu sklamali na celej čiare. Absolútne prepadli chodci na 20 km, ich kolegovia na 50 km o čosi menej. Ďaleko za svojim tohtoročným maximom zaostal diskár Žitňanský, žiaľ, v rozhodujúcej chvíli zaváhal prekážkar I. Kováč, ktorý mal výbornú sezónu. Výškarka Javadová sa sťažovala na zlý zdravotný stav, ako mnohí naši atléti. Mimochodom objektívne nebol fit ani Balošák. Ako-tak uspokojil Vanko na 5000 metrov. Galina Čisťakovová nehovorila o sklamaní, hoci v trojsku zaostala o vyše 30 cm za svojím tohtoročným najlepším výkonom. Skúsená svetová rekordérka v skoku do diaľky sa mohla v nabitej súťaži rozhodne lepšie zorientovať a pokoriť kvalifikačný limit 14,20 cm.
