Autorka je režisérka
Viete, kam sa vo vašom meste dostanete bez problémov s kočíkom alebo na invalidnom vozíčku? Ak nechodíte s kočíkom a nepotrebujete vozíček, bude sa vám iste zdať, že takých miest je dosť. Lebo ak natrafíte na schody, nezastavia vás, jednoducho po nich vyjdete a zabudnete na ne. Ak nemáte kolieska, všetko je pre vás bezbariérové.
Myslíte si, že u nás ženy čelia sexuálnemu obťažovaniu? Trebárs na vašom pracovisku. Nepríjemné poznámky, nechutné vtipy, dotyky a návrhy. Vaša odpoveď bude asi závisieť od toho, či ste šéf, alebo podriadená. Fakt som si pripadala ako v nepodarenom vtipe, keď som sa o kampani #metoo rozprávala u nás na fakulte najskôr so svojimi mužskými kolegami a potom so študentkami. Boli to dva paralelné vesmíry, ktoré vykazovali isté známky vonkajšej podobnosti, ale inak boli celkom rozdielne. Ak sa vás niečo osobne netýka, takmer nikdy to nevidíte.
„Nikto Rómom nebráni chodiť do školy a učiť sa. Je to len ich vlastný problém, že sa im nechce pracovať a radšej budú na sociálnych dávkach,“ povedal mi jeden inak rozumný muž vychádzajúci zo svojej životnej skúsenosti. Dieťa milujúcich rodičov, zdravý, ambiciózny, modrooký, s dobrou pamäťou, do školy to mal na skok, v taške desiata, za chrbtom rodičia, ktorí mu kupovali lego a knihy.
Ženy domov, muži do parlamentu
Nedávno môj kamarát vyhlásil, že mužská rola v spoločnosti je o prevzatí zodpovednosti a ženská o udržiavaní integrity rodiny. Nesúhlasila som, myslím, že aj muži sú dôležití v rodinách a o smerovaní spoločnosti by mali rozhodovať aj ženy, keďže tvoria polovicu populácie. Hovorili sme o tom stále hlasnejšie, až sa ma spýtal, či sa teda on ako biely vzdelaný úspešný muž-katolík má akože cítiť vinný za všetko, čo my ostatní nedokážeme a nemôžeme. Podstata problému však nie je v pocite viny. Podstata problému je v potrebe empatie. Teda vcítení sa do toho druhého.
A ešte jedno čarovné slovíčko žiari na obzore našej hypotetickej spravodlivejšej budúcnosti. Inklúzia. Teda hľadanie možností, ako sa rôznorodým ľuďom môžu dostať rovnaké podmienky na vzdelanie a využitie potenciálu.
Možno máte pocit, že sa vás to netýka. Ste bezproblémový. Ste muž. Nemáte zdravotné postihnutie, dysgrafiu a dyslexiu považujete za panské huncútstvo vymyslené pre lenivé deti, váš rodokmeň je prekrásne slovenský až k Svätoplukovi. Lenže neviete, aké bude dieťa alebo vnúča, ktoré vám pribudne do rodiny, neviete, či na tom vozíku nakoniec neskončíte vy alebo niekto, koho nadovšetko milujete.
Nebolo by predsa len fajn skúsiť to tu zariadiť tak, aby sa nám žilo lepšie všetkým, nie iba tým, ktorí sa narodili pod šťastnou hviezdou ako mocný a zdravý chlapec z dobrej rodiny?
