Do konca tohto týždňa platí ultimátum, ktoré dala mostarským Chorvátom Európska únia. Ak by do tohto termínu nezmenili svoje rozhodnutie neakceptovať výsledky mestských volieb, ktoré sa konali 30. júna, EÚ stiahne svojho administrátora z mesta. V praxi by to znamenalo, že tzv. generálka nadchádzajúcich volieb v Bosne a Hercegovine sa nevydarila. Mostar zostáva rozdelený na moslimskú a chorvátsku časť, bez spoločnej správy a navyše bez prítomnosti európskej civilnej misie.
Chorváti tvrdia, že voľby boli neplatné, EÚ však nedostatky (typu 26 objavených falošných volebných lístkov) nepokladá za dôvod pre zrušenie volebných výsledkov. Mostarský volebný "experiment" totiž nedopadol pre Chorvátov tak, ako si predstavovali - väčšinu, 21 miest v 37-člennej mestskej rade získali Moslimovia, Chorvátom ich zostalo "len" 16. Neuspokojili sa s predvolebnou dohodou, podľa ktorej by starostom mesta mal byť Chorvát, keďže prezidentom kantónu je Moslim. Starosta chorvátskej časti Mijo Brajkovič dnes žiada, aby mesto spravovala dočasná rada, v ktorej by mali Moslimovia rovnako ako Chorváti 16 miest, a ktorá by volila starostu. Za tvrdohlavosťou hercegovinských Chorvátov, podobne ako v prípade bosnianskych Srbov, možno hľadať iný štát - v tomto prípade politiku Záhrebu. Preto sa medzinárodné tlaky prenášajú na miesto činu "sprostredkovane". Prvé výsledky naznačil posledný týždeň - na bosniansko-chorvátskych rokovaniach v Záhrebe, ktorých sa zúčastnili aj diplomati Západu, prišlo údajne k dohode o rozpustení samozvaného štátneho útvaru Chorvátov na bosnianskom území, republiky Herceg-Bosna. Má sa tak však stať až po septembrových voľbách na území Bosny. Pri návšteve amerického vyjednávača Johna Kornbluma v Mostare sa odpor Chorvátov údajne otupil aj v meste volebnej generálky - obe strany prisľúbili, že sa dohodnú. Pripomeňme, že "Chorvátska republika Herceg-Bosna" mala byť v zmysle daytonskej mierovej dohody nebožtíkom už v januári. Prezident Federácie Bosny a Hercegoviny, Chorvát Krešimir Zubak dnes argumentuje, že federálna správa zatiaľ nie je schopná nahradiť orgány Herceg-Bosny. Isté nádeje možno napokon vkladať do výsledkov včerajšej návštevy chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana v USA, kde ho zrejme upozornili na možné následky podpory snáh, ktoré sú v rozpore s daytonským plánom mierového urovnania konfliktu v Bosne.
Ani to však nezmení nič na skutočnosti, že v Bosne dnes vyzerajú mnohé veci inak, než stojí na daytonských listinách. Myšlienka spolunažívania rôznych etník je po vojne prakticky mŕtva - na miestach, kde dochádzalo k bojom, vraždeniu, etnickým čistkám, ju nezdieľa ani jedna strana. Je otázkou, akú trvácnosť bude mať povolebná federácia a či voľby a ďalší vývoj napokon tak či tak nepovedú k rozdeleniu Bosny alebo dokonca k ďalšiemu krviprelievaniu, ako napokon naznačuje práve príklad Mostaru. Ďalším problémom, ktorý bude mať vplyv na politický vývoj, je obnova ekonomiky a zaistenie znesiteľného života obyvateľov Bosny. Zmier medzi Chorvátmi a Moslimami v Mostare, ktorý je v rukách Záhrebu, bude dôležitým prvým krokom.