Vojenský súd v Ríme včera uznal bývalého nacistu a príslušníkov SS Ericha Priebkeho vinným zo zločinov spáchaných v roku 1944. Priznal mu ale poľahčujúce okolnosti, čo umožňuje jeho okamžité prepustenie na slobodu. 83-ročný bývalý príslušník rímskej posádky SS bol obžalovaný, že sa v roku 1944 podieľal na zmasakrovaní 335 civilistov, vrátane 75 talianských Židov, v Ardeatinských jaskyniach južne od Ríma. Nacisti postrieľali civilistov, aby sa pomstili za pumový atentát talianského odboja, pri ktorom zahynulo 33 nemeckých vojakov.
Priebke priznal, že zastrelil dve z obetí a že v zozname "odškrtával" ďalších Talianov, ktorí boli vedení na popravu. Hájil sa ale tým, že iba plnil rozkaz. Zatiaľ čo prokuratúra požadovala pre Priebkeho doživotný žalár, obhájca žiadal oslobodzujúci rozsudok. 83- ročný Priebke zostal zrejme jediným žijúcim účasníkom tejto masakry. Najťažšej hromadnej vražde, ktorá bola v Ríme spáchaná za druhej svetovej vojny, asistoval ako pobočník plukovníka SS Herberta Kaplera. Počas okupácie Talianska fašistickými vojskami bol Priebke jedným z hlavných pohlavárov SS v Ríme. Meno Ardeatínskej jaskyne znie Talianom ako Čechom Terezín a nám Telgárt. Súd, mnohými pozorovateľmi označovaný ako posledný veľký proces s vojnovým nacistickým zločincom, trval tri mesiace.
Samotný Priebke priznal účasť na tomto hroznom čine, ale ako všetci vojenskí zločinci sa obhajujú, že sa nemohol neposlúchnuť rozkaz vydaný priamo Hitlerom. "Ako hanebné! Sudcovia nepoznajú hodnotu ľudského života," vyhlásil advokát pozostalých (niektorí z nich boli priami účastníci masakry), Giovanni Gigliozzi po vynesení rozsudku. Predostrel, že sa proti rozsudku odvolá.
Taliansko zradilo spravodlivosť a bude musieť čeliť rozhorčenému svetu, komentoval rozsudok Šimon Samuels, predstaviteľ Wiesenthalovho centra, ktoré sa od konca druhej svetovej vojny zaoberá pátraním po žijúcich nacistických zločincoch. Sám Wiesenthal strávil v koncentračných táboroch niekoľko rokov. Za chybu Samuels označil to, že sa procesom zaoberal vojenský, nie civilný súd. Vyzval talianské obyvateľstvo, aby proti rozhodnutiu demonštrovalo. Súd prihliadol ku skutočnosti, že Priebke konal na rozkaz v čase vojny. Pokiaľ sa pritom podľa talianskej legislatívy nedokážu priťažujúce okolnosti ako "krutosť" a "úkladná vražda", tak sa vojnové zločiny, z ktorých bol Priebke obžalovaný, premlčia.
Nemecké ministerstvo spravodlivosti po zverejnení rozsudku pripomenulo, že proti Priebkemu stále platí medzinárodný zatykač, ktorý vydalo Nemecko minulý rok. Taliansko sa o vydanie Ericha Priebkeho, ktorý žil v Argentíne pod svojím vlastným menom od roku 1948, keď utiekol z britského zajateckého tábora ( Priebke tvrdí , že mu pri úteku pomohol Vatikán), začalo usilovať v roku 1994 , keď Priebke poskytol rozhovor americkej televízii, kde ho jeden z vojenských pamätníkov poznal. Cesta k Priebkeho zatknutiu, ktorý donedávna žil v argentínskom horskom stredisku Balichore neďaleko od Buenos Aires ako blahobytný hotelier a uznávaný príslušník nemeckej kolónie, bola dlhá a zložitá. Argentína, najznámejšie útočisko skrývajúcich sa nacistov, poskytla útočisko údajne až 150 nacistickým pohlavárom. Svoje archívy otvorila až v roku 1992, čiže až päťdesiat rokov po vojne. Priebke sa proti vydaniu úspešne bránil 18 mesiacov. Po dlhej eskorte do Ríma pôsobil vraj ako stále " rázny starý oficier."
