nebezpečné vstúpiť: svahy s vyšším sklonom (60-70 promile), hrebeňové časti a vystupujúce skalné bralá sú stále takmer bez vegetácie, ktorá by mohla zabrániť padaniu skál. Dnešné generácie sa sprístupnenia tohto kedysi skvostu Spiša zrejme nedožijú.
Vypuknutie požiaru sa dáva do súvislosti s ideologicky podporovanou iniciatívou z čias normalizácie - na Podlesku sa organizovala masová odpútavacia akcia proti Mariánskej púti v Levoči. Nebola to prvá ani posledná aktivita smerujúca do Slovenského raja mýliaca si poslanie národných parkov chrániť a zveľaďovať atraktivity prírody a krajiny, so zdrojom finančného prospechu využiteľným na spôsob Disneylandu.
Tak ako v minulosti sa stavali na tomto vzácnom území chaty a chatky s požehnaním vrchnosti (pozri napr. "zrubové chaty" bývalého ONV Sp. Nová Ves), i teraz sú mnohokrát úspešné snahy pretlačiť do územia výstavbu či prístavbu "len maličkej chatky" alebo krčmy - div nie priam pod Tomášovským výhľadom. Keď je už tých "vplyvných" chatiek dostatočné množstvo, treba k nim kvalitnú cestu (na kanalizáciu a ČOV je času dosť!). Preto sa napr. v polovici 80-tych rokov usiloval jeden z bývalých podpredsedov ONV, známy výrokom: "Kompetencie mojich oponentov siahajú len po prah dvier tejto zasadačky," o prekategorizovanie lesnej cesty vedúcej z Podlesku na Kláštorisko na miestnu komunikáciu pre obec Hrabušice. I sedačková lanovka bola v pláne... (To by sa nám už potom organizoval "Deň slovenských hôr" na Kláštorisku!)
Tak ako v minulosti sa našli argumenty a financie na výstavbu megalomanských stavieb - pozri predimenzovaná a neefektívna úpravňa vody Veľká Biela Voda, vyskytujú sa i dnes nápady typu: "Kaskáda malých vodných elektrární od Smižianskej Maše ku Podklesku." A tiež ako sa našli peniaze na vypracovanie štúdie podzemnej vodnej štôlne spod potokov Biely potok a Lesnica uprostred NP Slovenský raj k nevyužívanej úpravni vody Smižianska Maša, nájdu sa zrejme i peniaze a argumenty aj na jej realizáciu.
Tak ako sa nenašli sily a prostriedky na presťahovanie cigánskej osady pri Letanovskom mlyne (miestni obyvatelia "úspešne" ďalej rúbu stromy v blízkej národnej prírodnej rezervácii, napriek vykonanému poslaneckému prieskumu Výboru NR SR pre ŽP a OPK, návšteve ministra ŽP SR na jeseň 1993, výjazdom vlády SR do okresu), "nedarí sa" realizovať cieľ ďalších bodov horemenovaného uznesenia (body č. 5. b, 9. b a 17. b, týkajúce sa cigánskej problematiky a environkriminality).
Pod pojem environkriminalita možno zahrnúť i každoročný zvyk vypaľovať starú, neskosenú trávu, a to nielen kvôli následným požiarom, ale najmä preto, že prispieva k skleníkovému efektu, a teda aj k ďalším globálnym klimatickým zmenám. Ostatný ich prejav v NP Slovenský raj, okrem kalamitného vyschýnania lesov, je veterná smršť 1. júla lanského leta, kedy v samotnom národnom parku došlo k stratám na drevnej hmote vo výške 28,3 tisíc m3 a v jeho prírodných rezerváciách až 8,8 tisíc m3 dreva. A každá, i tá najmenšia zmienka o kalamite je niekedy "impulzom" pre urbariáty, obrazne povedané, rúbať v lesoch hlava-nehlava, nezávisle od toho, či v chránenom území alebo mimo neho.
Environkriminalita a syndróm Disneylandu teda naďalej pretrvávajú. Dnes niektorí novodobí "režimisti" podobného razenia ako ich predchodcovia sedia v tej istej budove ako kedysi a presadzujú podobné aktivity smerujúce do Slovenského raja. Naposledy to bola živelná nedeľná cyklotúra rozhlasovej relácie "Pozor, zákruta!" s názvom "Tam a nazad". Organizátori nerešpektovali právoplatné rozhodnutie ObÚ ŽP v Spišskej Novej Vsi tak v počte účastníkov, ako aj vo vedení cyklotrasy cez Kláštorisko na Podlesok, za čo mohli byť sankciovaní pokutou do 100 tisíc Sk. Jeden z nich, známy propagátor cykloturistických trás v Slovenskom raji I. Makara "úspešne obhajoval" protiprávnu organizáciu tejto akcie nie práve neagresívnym sôsobom. Zrejme si je vedomý toho, čo jeho prednosta, Ing. M. Bubeník, vyjadril približne týmito slovami: "Veď vy, ochranári, aj tak už pôjdete všetci podo mňa." Integrácia miestnej štátnej správy zrejme vylúči problémy s ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva SR. Konečne budú kompetencie za prahom jedných dverí...
Kultúrna vyspelosť spoločnosti, národa či civilizácie sa posudzuje podľa toho, ako sa vie postarať o hodnoty, ktoré zdedila. Ak je pravda, že krajina Karpatského oblúka má z Európy najzachovalejšiu biodiverzitu, tak je to práve ona, čo ju spolu so zachovalými kultúrnohistorickými pamiatkami, a nie je ich na Spiši málo, sme povinní odovzdať našim budúcim generáciám, ako ich budúci rozvojový zdroj. V záujme trvalej udržateľnosti nielen Slovenskej republiky, ale aj života na celej Zemi nám Disneyland určite nepomôže.
