"Prišiel v pondelok okolo polnoci. Túžobne som ho čakala, jednoducho, nevedela som sa ho dočkať. Prichystala som mu dobrú večeru - knedľu, kapustu, bravčové, k tomu som pridala na stôl obložené misy a nechýbala ani tortička s nápisom: Vitaj doma, olympionik! A ako sa pri takých príležitostiach patrí - strieľalo aj šampanské. Odo mňa dostal ako podarúnok peknú košeľu a od svojej sestry vkusný darčekový kôš. Byt sme vyzdobili a pri otváraní dverí praskali balóny, ako keby prišiel pištoľník. Debata trvala necelé dve hodiny, boli by sme mali aj ďalej o čom hovoriť, ale ja som musela ísť spať pre ranné pracovné povinnosti. Inak za tie dva dni sme si akosi na seba veľa času nenašli, ja som v zamestnaní a on má teraz rôzne povinnosti. A aby som nezabudla, prvé, čo Ďoďo urobil, ukázal mi bronzovú medailu. Bola nádherná. No nechce sa mi ani teraz veriť, že môj syn získal prvú historickú medailu pre Slovensko. Som na neho hrdá."
Autor: ajo