nia sa a priateľstva medzi národmi a národnosťami.
# Z čoho vychádza potreba, aby sme si tento deň na Slovensku pripomínali?
"Prvé pracovné stretnutie práve na pôde Žiaru nad Hronom nie je náhodné. 21. júla minulého roka tu skíni napadli mladého Róma Mária Gorala, poliali ho a zapálili. Išlo o prvú rasovo motivovanú vraždu na Slovensku, preto voľba, kedy vyhlásiť deň tolerancie, padla práve na tento dátum. Včera, teda v deň smrti M. Gorala, ktorý skonal v košickej nemocnici niekoľko dní po incidente, sme sa stretli pri jeho hrobe nielen preto, aby sme si pripomenuli pamiatku nevinnej obete. Celá naša aktivita smeruje k tomu, aby sa v budúcnosti podobné tragédie nestávali. Cieľom dňa tolerancie by malo byť predovšetkým vzájomné spoznávanie sa ľudí, národov, národností. Bez neho prakticky nie je tolerancia medzi ľuďmi možná. Mal by to byť deň, keď prekročíme strach pred poznávaním inej národnosti či národa, pretože práve strach je spôsobený nepoznaním druhých. Veríme, že tento deň sa dostane predovšetkým do systému výchovy, vzdelávania, do školstva. Dobre totiž vieme, že aj medzi skínmi tvoria prevahu 14-16 roční chlapci, ktorí museli túto nenávisť odkiaľsi vziať. Rovnako to mohlo byť z rodiny, ako od spolužiakov. Preto považujem práve vzájomné spoznávanie sa za to podstatné."
# Vašu iniciatívu už podporil Slovenský helsinský výbor, možno očakávať súhlasné stanovisko ďalších subjektov. Aké budú najbližšie kroky k tomu, aby tento deň nadobudol inštitucionálnu podobu?
"Samozrejme, ide o zdĺhavý proces, naša snaha môže trvať rok, dva. Skôr ako sa naša iniciatíva dostane na pôdu parlamentu, chceme v najbližšom období osloviť predovšetkým najširšiu verejnosť. Od ľudí totiž záleží, či dokážu doceniť potrebu takéhoto dňa."
