Ako prvý kandidát Demokratickej strany od roku 1936 získal úradujúci prezident Bill Clinton opätovnú nomináciu do Bieleho domu bez hlasov proti svojej osobe. Svedčí to o dvoch veciach. Po prvé prezident nemal vnútri strany žiadneho vážneho vyzývateľa, ktorý by mu aspoň sťažil súboj o získanie demokratickej nominácie. A to je dobre.
Horšia je však druhá vec. Ukazuje sa, že na rozdiel od minulosti chýbajú demokratom príťažlivé osobnosti, ktoré by poskytovali možné alternatívy. Zatiaľ jediným, o ktorom sa hovorí ako o politickom dedičovi Billa Clintona, je jeho viceprezident Al Gore. Ten sa hotuje prevziať o štyri roky opraty moci a udržať šancu svojej strany zostať v Bielom dome.
Clinton, ktorý sa na nominačnom zjazde v Chicagu predstavil ako triumfátor, sa za svoju politiku, najmä na domácom ihrisku, nemusí príliš hanbiť. A to aj napriek niektorým čiastkovým neúspechom, ktoré však pomerne dobre predal napokon ako snahu zmeniť veci, v čom mu však zabránila republikánska väčšina v Kongrese.
A o tú práve ide. Demokrati dúfajú, že s pomocou dvojzáprahu Clinton - Gore, ktorý za uplynulé štyri roky dosahuje pozoruhodné výsledky na ekonomickom poli, v novembrových voľbách odsunú republikánov do pozície menšiny prinajmenšom v jednej komore Kongresu. Tajne dokonca dúfajú, že sa im to podarí v obidvoch, lebo republikánska politika, zameraná na oslabenie sociálneho štátu, im nepriniesla iba plusy, ale aj mínusy.
Clinton, ešte pred svojou nomináciou, teda bez veľkého mediálneho tresku z Chicaga, upevnil svoj náskok pred obidvoma hlavnými vyzývateľmi - republikánom Bobom Dolom a vodcom-majiteľom Reformnej strany Rossom Perotom - na viac ako desať bodov.
Už vzhľadom na svoj vek - nedávno oslávil päťdesiatku - má pred nimi prednosť nielen v tomto ohľade, ale aj v tom, že pôsobí oveľa dynamickejšie. A v propagandistickej rovine to aj dáva čoraz očividnejšie najavo. Dvojica Clinton - Gore sa pasuje do úlohy "mostu do 21. storočia", ktorý vyzýva predovšetkým strednú a mladú generáciu, aby sa pod jej vedením pripravili na úlohy tretieho milénia.
Okrem toho šéf Bieleho domu pomerne ostro kritizoval Dolov plán plošne znížiť o 15 percent dane ako nereálny, lebo neuvádza, ako výpadok z príjmov pre potreby štátu nahradiť. Demokrati v Clintonovom podaní totiž nechcú dopustiť rozšírenie chudoby, pokles vzdelanostnej úrovne a zdravotného zabezpečenia či ochrany životného prostredia.
Zo zahraničnopolitických tém sa v Chicagu prezident vyslovil iba k tým najdôležitejším. Sľúbil, že bude pokračovať v politike "silného partnerstva s Ruskom". Zabrnkal aj na citlivú stránku, ktorú v americkej verejnej mienke predstavuje otázka terorizmu, keď zdôraznil vysokú cenu, ktorú bude musieť Irán zaplatiť za pomoc tomuto nebezpečenstvu.
