V pondelok prišla správa, že predseda vlády osobne konzultoval s hlavou štátu personálne zmeny vo vládnom kabinete. V utorok už noviny špekulovali, koho sa asi týkajú. Len v štyroch hlavných denníkoch boli spomenuté mená dvanástich členov vlády. Ani o jednom z nich sa nedá povedať, že na jeho odvolanie nie sú dôvody. Z mnohých povolaných boli napokon traja vyvolení - ministri Ducký, Schenk a Hudek. Ale keby odišli naraz aj dvanásti, nemožno očakávať, že to automaticky prinesie zmenu toho podstatného - zmenu vládnej politiky. Ona totiž nezávisí od ministrov, ale od vlády, ako ju vedie pán premiér.
Ministerka školstva Slavkovská sa na začiatku mája s rektormi dohodla, aký bude paragraf 15 v novele vysokoškolského zákona. Bez ohľadu na to vláda schválila celkom iný, oveľa horší paragraf. Minister privatizácie Bisák je síce najlepšie "zašitým" členom vlády posledných desaťročí, ale nie on zavinil, že privatizácia je neprehľadnou a takmer kriminálnou záležitosťou. Aj keby bol na jeho mieste ktokoľvek iný, nezmôže nič proti politickému rozhodnutiu, že o privatizácii akoby rozhoduje deväť ľudí nominovaných dnešnou koalíciou, ktorí poskytujú vláde falošné alibi, že za nič nemôže. Čo sa týka ministra vnútra, je situácia trochu iná. Podobne ako väčšina jeho kolegov, ani on neprišiel riadiť rezort s nejakou vyhranenou koncepciou. Jeho "koncepcia" bola prostá - byť k dispozícii predsedovi vlády. Koniec Hudekovej kariéry nastal v dôsledku jeho opotrebovanosti, a nie preto, že by sa jeho "koncepcia" v niečom znepáčila. Inak by totiž musel byť odvolaný aj Ivan Lexa. No keď vládu opustil minister, ktorý bezvýhradne poslúchal, potom sa to dá považovať za formu nepriamej sebakritiky toho, koho príkazy prijímal...
Je zrejmé, že zmena troch členov kabinetu, a ani ich celoplošná výmena, krajine neublížia. Pomôcť jej však môže len zmena vládnej politiky. Počínajúc revíziou najkrikľavejších prešľapov z minulosti a končiac tým, že sa nebudú opakovať v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Kým k tejto zmene nepríde, zbytočne sa bude premiér domáhať - ako naposledy v blahoprajnom liste americkému prezidentovi - aby ho vplyvní štátnici prijímali ako akceptovaného partnera. Bolo by šťastím pre Slovensko, keby takým partnerom bol, alebo sa ním stal.
