BRATISLAVA (SME - JÁN MIKULA) - Ak sa človek prispôsobí súčasnej realite, tak na derby stretnutie Inter - Slovan sa dalo pozerať. Rýchly gól, niekoľko ďalších pokusov, vydarené centre, úniky, v závere strela do žrde, sólo do brankára, pokutový kop. Ešte raz pripomeňme, že sa to dá pozerať v našej realite, nie v súbežnom sledovaní bundesligy, anglickej, či talianskej vrcholnej súťaže. Skutočnosť skresľuje fakt, že tie máme iba sprostredkované, naše reálne. Obrazovka so šotmi dokáže futbal neuveriteľne zrýchliť, skrášliť, urobiť príťažlivým. Pravdou je ale aj to, že Slovan v posledných sezónach skúšky s nemeckým, či talianskym futbalom absolvoval. Hráči vedia, o koľko rýchlejšie, tvrdšie sa muselo hrať a predsa to nestačilo. Ten futbal viac bolel. Slovan v pochodovom tempe vyhral na Pasienkoch, pričom mal na naše pomery netradične v nohách za týždeň už štvrtý zápas. Sebaistota Slovana priam kričala z ihriska a pritom sa tréner Galis obával, ako po večernom zápase a nočnej ceste z Barcelony dá mužstvo dohromady. Interistov ani táto skutočnosť nevyburcovala k priklincovaniu belasých. Ale ešte raz, ak vezmeme realitu, videli sme ligu na náš reálny obraz futbalový. Bez znižovania významu - prvý Tittelov gól za sledovania Hýlla a Luhového (kde boli strážcovia Tittela?) v takom pomalom tempe, že lopta sa dala dobehnúť štvornožky. Druhý z penalty po vraj diskutabilnom faule a bolo po paráde. Slabučká návšteva si pomerne častokrát zatlieskala, lebo podľa sloganu fanúšikov belasých je ,ŠK - Slovan - majster - ligy.` Zúfalý výkrik z hľadiska pár minút pred koncom - ,Súdruhovia, poďme do toho` - bol akoby výzvou, kiežby sa úroveň vrátila aspoň na tú za červených čias. Nostalgia má svoje opodstatnenie, svet okolo nás nespí. Ale ak vezmeme realitu nášho celkového súčasného života, dá sa na to pozerať.