, ktoré vykladá na stôl. Na dodržanie druhého sľubu sa ho musíme spýtať. "Ani slzu," znie stručná odpoveď. 158-násobný bezplatný darca za tie roky prehovoril k odberom krvi 300 až 400 ľudí, presný počet nevie. "Nerátal som ich," konštatuje muž so šiestimi krížikmi na chrbte. Ani vlastná rodina neunikla jeho presvedčovaniu. Bratranec Štefan má takisto diamantové ocenenie, jeden syn zlaté a druhý bude mať strieborné. K dnešnému dňu na konte "bratrancov, sesterníc, strýkovcov" svieti cifra 569, čo je vraj asi európsky unikát. J. Racek žije v Trnave neďaleko rušnej križovatky. Ani tu neunikol pokore pred životom. Keď ešte neboli semafory, poskytoval prvú pomoc zraneným pri haváriách tak často, až mu jeden doktor na úrazovke povedal: "Jozef, dokedy nám ich ešte budeš voziť?" Poďakovať sa mu prišli viacerí zachránení. Keď mu zazvonila dcéra babičky, ktorú previezol do nemocnice, potešil sa. "Nenašli sme jednu jej papuču," oznámila mu. "Tak ma to rozhnevalo, že som vytiahol peňaženku a dal jej peniaze," spomína, "vzala si ich a odišla." Pracujúci dôchodca by to chcel v počte odberov dotiahnuť až na hranicu 160. "Ťažko sa mi bude lúčiť. Viete, je to fantastický pocit, či dávate krv po prvýkrát alebo po stý," zamyslene dodá.