"Najlepším dôkazom, že literatúra nemá nápravný či umravňujúci účinok na jednotlivca, je sám Alfred Nobel, ktorého od jeho úmyslu neodradili ani všetci velikáni svetovej literatúry - a v druhej polovici 19. storočia ich naozaj nebolo málo." RAK 3 otvára Nobelovská reč Pavla Vilikovského; čitatelia majú vzácnu možnosť prečítať si ju skôr, ako si ju vypočujú členovia Švédskej kráľovskej akadémie. V rozhovore Ludvík Vaculík vysvetľuje, prečo "nemá rád rozbabraného slanečka" - napriek zdanlivo odťažitej téme obsiahnutej v titule je to rozhovor predovšetkým o literatúre.
Krásna spisba naživo je tu predstavená Smutnými anekdotami Tomáša Janovica, básňami Martina Solotruka a poviedkou Štyri steny, piaty ryk - jej autor Pavel Hrúz pokračuje v "čiernom", pesimistickom prepisovaní dejov a vecí ľudských, často vecí posledných, ako to poznáme z jeho predchádzajúcich próz.
Ženské okienko v treťom čísle RAK-a naplnila Jana Cviková: vlastným článkom predstavuje feministickú autorku Christinu Thürmer-Rohr a prekladá jej esej K spolupáchateľstvu žien.
Najväčšia časť čísla je už tradične (hoci je trochu trúfalé hovoriť po troch číslach o tradícii) venovaná písaniu i hovoreniu o napísanom, teda žánrom kritickým - recenziám, štúdii, diskusii... Za krkolomným titulom "...suspektná nedostač umelečna..." sa skrýva diskusia o filme Záhrada, do ktorej sa o. i. zapojili Jana Wild, Martin Ciel, Peter Uličný a Patrik Lančarič. Klepetom sem i tam sa tentoraz oháňal Martin Kasarda, v štúdii Šialenstvo v Rozume si čitateľ môže konfrotovať vlastné čítanie R. Slobodu s poľským pohľadom Joanny Goszczynskej. Kritika sústredila svoju pozornosť najmä na knihu P. Macsovszkeho Ambit - vedľa seba sa tu stretli recenzie S. Chrobákovej a P. Zlatoša. A práve Peter Macsovszky v rubrike Slovo mimo slova objavuje pre slovenskú kultúrnu verejnosť zabudnutého výtvarníka Eduarda Grúbera; druhým prispievateľom rubriky je už kmeňový Marian Jaslovský. To platí aj o Petrovi Uličnom a jeho Zápiskoch na manžetu.
Sú veci, čo sa dôležitosti týka, až na prvom mieste (hoci sa na ne dostane až na záver). K nim patria aj inštitúcie, ktoré existenciu práve predstaveného časopisu umožňujú - v tomto prípade poďakovanie patrí podpore FUND FOR CENTRAL AND EAST EUROPEAN BOOK PROJECTS (Amsterdam) a NADÁCII MÉDIÁ (Bratislava).
