Piatok, 5. marec, 2021 | Meniny má FridrichKrížovkyKrížovky

Regióny sveta a regióny Slovenska

Sporný zákon o územnom a správnom usporiadaní SR prilial olej do ohňa našej diskusie o regionalizácii verejnej správy, ktorú na Slovensku vedieme prakticky od nežnej revolúcie 1989. Je to totiž otázka bytostne spätá so samotnou podstatou nášho demokratiza

čného procesu, s dosiahnutým stupňom nášho prechodu od totality k demokracii. Na jeho totalitnom konci stojí silný centralistický štát, so všemocnou ústrednou vládou, na demokratickom štát decentralizovaný a regionalizovaný, kde je občianska samospráva plnohodnotným, vyváženým partnerom štátnej správy.

Regionalizácia verejnej správy je akútny problém celej strednej a východnej Európy. Západná Európa si túto diskusiu odbavila v značnom predstihu a dnes už vyhodnocuje dosiahnuté výsledky, pre nás je veľmi užitočné spojiť obe tieto diskusie: pri hľadaní optimálnych modelov, vhodných pre naše podmienky, sa môžeme poučiť z úspechov i omylov priebehu regionalizácie Západu.

Skryť Vypnúť reklamu

Týmto problémom sa venovala aj wroclawská medzinárodná konferencia Politics and Geography of Territorial Power Sharing (Politika a geografia územného členenia moci) na začiatku augusta t. r., kde odznelo viacero pozoruhodných príspevkov na túto tému, ktoré vyjdú v zborníku z konferencie.

Zo slovenského pohľadu bol možno najaktuálnejší príspevok Edwina Bakkera z holandskej Univerzity of Groningen nazvaný Územné sebaurčenie: prípad maďarskej menšiny na Slovensku.

Podľa Edwina Bakkera je základným záujmom národných menšín v strednej Európe zachovanie ich identity a ich habitatu. Národná identita môže byť najlepšie zachovaná, iba ak samotné národné menšiny môžu rozhodovať o otázkach, ktoré sa ich výlučne týkajú. Preto ich požiadavky na formy sebaurčenia často obsahujú územné prvky.

Skryť Vypnúť reklamu

Politické správanie maďarskej menšiny na Slovensku po páde komunistického režimu bolo čiastočne zamerané na vytvorenie formy územného sebaurčenia. Jej predstavitelia sa to snažili dosiahnuť dvoma spôsobmi. Prvý spočíva v politických požiadavkách a praktikách, zameraných na vytvorenie maďarského administratívneho regiónu. Druhý je charakterizovaný úsilím zvýšiť úlohy a prostriedky miestnej samosprávy a využiť ich miestnu politickú moc v záujme dosiahnutia istého stupňa územného sebaurčenia na tejto úrovni.

Existencia legálne uznaných politických regiónov, založených na priestorovej distribúcii jazykov alebo národnej identity môže mať rozhodujúcu úlohu v skupinovej definícii a v zachovaní skupinovej identity. Takéto pod-štátne územia môžu tiež zabezpečovať uznanie zvláštnej identity národnej skupiny ľuďmi zvonku. Kontrola územia poskytuje príležitosť ovplyvniť, či ovládať akcie, interakcie či prístup k ľudským a ostatným zdrojom. Pre potenciálne pozitívne hodnoty, ktoré územie poskytuje tým, čo majú čiastkovú kontrolu nad ním, väčšina politických organizácií či politických strán národných menšín v strednej Európe prichádzala s rôznymi formami územných požiadaviek. Rozsah týchto požiadaviek siaha od administratívnej decentralizácie po secesiu.

Skryť Vypnúť reklamu

V rámci maďarského habitatu na Slovensku prevažná väčšina Maďarov žije v sídlach, v ktorých tvoria vyše 50 % celkového obyvateľstva. V súčasnosti je 433 takýchto miest a obcí s maďarskou väčšinou, v ďalších 28 sídlach Maďari majú medzi 40 a 50 % celkového obyvateľstva. Podľa sčítania ľudu z r. 1991 percento Maďarov predstavujúcich lokálnu väčšinu, sa blíži k 80 %. 567 893 osôb sa hlásilo k etnickým Maďarom a 608 221 považuje maďarčinu za svoj materský jazyk.

Základ slovenského územného členenia, jestvujúceho do júla 1996, vznikol v r. 1960. V tomto roku sa radikálne zmenila mapa územia ČSSR. Na Slovensku územná reforma vyústila v radikálnom znížení počtu administratívnych regiónov: kraje zo 6 na 3, okresy z 96 na 32. Zmena hraníc okresov viedla k ešte výraznejšiemu zníženiu ich počtu tam, kde Maďari mali početnú prevahu. Sídla s maďarskou väčšinou boli pričlenené k novovzniknutým okresom takým spôsobom, že v týchto spoločenstvách prevládali sídla, v ktorých dominovali Slováci. V dôsledku toho počet okresov s maďarskou väčšinou sa redukoval z ôsmich na dva.

Skryť Vypnúť reklamu

Územná mapa Slovenska sa od pádu komunizmu do r. 1996 vykryštalizovala po zrušení krajov v r. 1990 a zavedení obvodov v r. 1991. V dôsledku toho sa územné delenie Slovenska skladalo z väčšieho množstva menších administratívnych regiónov. V tejto novej situácii maďarský habitat bol pokrytý 15 okresmi a 40 obvodmi. Kombinované územie týchto okresov bolo domovom skoro 100 % príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. V niektorých okresoch, ako bola Nitra a mestské okresy Bratislava a Košice, Maďari tvorili iba malú menšinu. V piatich iných však tvorili vyše 40 % celkového obyvateľstva. Navyše, v dvoch najjužnejších z nich, v okresoch Dunajská Streda a Komárno, Maďari tvorili početnú väčšinu 87, resp. 72 %. Na úrovni obvodov mali regionálnu väčšinu v 17 zo 116 obvodov.

Skryť Vypnúť reklamu

Nedávno sa však územné členenie maďarského habitatu, ako aj celého územia SR ako celku radikálne zmenilo. 3. júla 1996 NR SR znovu schválila zákon o novom územnom usporiadaní Slovenska, zrušiac prezidentské veto. Podľa tohto zákona je Slovensko rozdelené na osem regiónov a 79 okresov.

Pre maďarskú menšinu má nové územné členenie Slovenska rad závažných dôsledkov. Ich habitat bol rozdelený takým spôsobom, že maďarská menšina netvorí početnú väčšinu v žiadnom z ôsmich krajov. Iba v Nitrianskom a Trnavskom kraji má viac ako 20 % obyvateľov. Na úrovni okresov je habitat maďarskej menšiny rozčlenený takým spôsobom, že Maďari tvoria početnú väčšinu iba v dvoch zo 79 okresov. Sídla s maďarskou väčšinou boli pričlenené k novovznikutým okresom takým spôsobom, že ich maďarské obyvateľstvo bolo prevýšené slovenským obyvateľstvom miest a obcí, v ktorých dominujú Slováci. V mnohých prípadoch maďarský habitat, orientovaný východo-západne, je prestrihávaný okresmi, orientovanými severo-južne. Klasickým prípadom takéhoto privilegovania sú okresy Nové Zámky, Rimavská Sobota, Revúca, Trebišov a Michalovce. Navyše, záujmy maďarskej menšiny sa nevzali na vedomie ani pokiaľ ide o výber okresných miest nových okresov.

Skryť Vypnúť reklamu

(Pokračovanie na 2. strane)

Zo 72 slovenských miest s vyše 10 tisíc obyvateľmi sa 12 nestalo okresnými mestami. Štyri z nich neboli vybrané preto, lebo majú maďarskú väčšinu. Treba poznamenať, že jestvuje iba 6 miest s vyše 10 tisíc obyvateľmi, v ktorých maďarská menšina tvorí na Slovensku početnú väčšinu.

Možný negatívny dôsledok nového územného členenia pre maďarskú menšinu predstavuje nadpriemerná veľkosť obyvateľstva dvoch okresov s maďarskou väčšinou a tie, v ktorých má výraznú menšinu. To môže negatívne ovplyvniť parlamentnú reprezentáciu Maďarov v súvislosti s predpokladanými zmenami volebného zákona. Očakáva sa totiž zavedenie okresného volebného systému.

Maďarskí predstavitelia v podstate túžia po "fair" príležitosti na zachovanie svojej národnej identity. Za týmto účelom žiadajú väčšie právne záruky a sebaurčenie, pokiaľ ide o vyjadrenie, ochranu a rozvoj národnej identity maďarskej menšiny v rámci regiónu, ktorý obývajú. V tomto ohľade sa Maďari dostali do konfliktu s väčšinou slovenských politických strán. Tie často považujú maďarské úsilie o zachovanie svojej odlišnej národnej identity za protikladné svojmu úsiliu o rozvinutie procesu budovania národa. Slovenské nacionalistické strany dokonca považujú maďarské požiadavky na ochranu svojej maďarskej národnej

Skryť Vypnúť reklamu

identity za znak skupinovej nelojálnosti voči mladému slovenskému štátu.

Po páde komunistického režimu boli predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku medzi prvými a najúpornejšími podporovateľmi všeobecnej požiadavky na decentralizáciu systému verejnej správy.

Maďarskí predstavitelia však boli skoro jedinou politickou skupinou požadujúcou, aby proces decentralizácie zahrňoval kultúrnu a vzdelávaciu infraštruktúru národných menšín Slovenska.

Maďarské priamočiare požiadavky na kultúrne a vzdelávacie sebaurčenie prišli však po slovenskej nezávislosti 1993, v období, keď podľa Maďarov boli záujmy maďarskej menšiny totálne ignorované a ich práva porušované. Školská politika následných Mečiarových vlád mala za cieľ narušiť charakter škôl s vyučovacím maďarským jazykom. posledná vládna politika, ako bolo prijatie nového jazykového zákona, zákona o ochrane republiky, územná a správna reforma, ako aj radikálne krátenie vládnej podpory maďarských kultúrnych organizácií, sa tiež považovala za ohrozenie maďarskej menšiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako reakcia na vládnu politiku a prax predstavitelia maďarskej menšiny zorganizovali politické masové zhromaždenie v Komárne. Pri tejto príležitosti žiadali, aby riadenie maďarského školského systému bolo v rukách tých, ktorých sa to týka; samotnej maďarskej menšiny. Žiadali autonómiu pre kultúrne aktivity a organizácie a to, aby vládne granty pre ich kultúrne aktivity boli proporcionálne veľkosti maďarskej menšiny. Vychádzajúc z princípu sebaurčenia ašpirovali na nezávislú rozhodovaciu právomoc pri ďalšom používaní týchto fondov. Na to má byť vytvorené teleso, reprezentujúce maďarskú menšinu a vybavené právomocou rozhodovať v otázkach maďarského výlučného záujmu.

Okrem požiadaviek na kultúrnu a školskú autonómiu predstavitelia maďarskej menšiny žiadali decentralizáciu systému verejnej správy. Argumentovali v prospech rozvoja silnej miestnej správy, ktorej pomocou maďarská menšina môže dosiahnuť istý stupeň územnej samosprávy. Navyše, prišli s ďalekosiahlou požiadavkou na istú formu regionálneho územného sebaurčenia či už na miestnej alebo regionálnej úrovni alebo na oboch. To by im poskytlo potrebné dodatočné záruky proti narastajúcej diskriminačnej a asimilačnej politike štátu. Istý stupeň územného sebaurčenia by tiež poskytol maďarskej menšine pomoc pri zabezpečovaní praktického zavádzania ich formálnych menšinových práv. Táto požiadavka, podporovaná všetkými tromi hlavnými maďarskými politickými stranami, bola po prvý raz zverejnená na tzv. Komárňanskom stretnutí v januári 1994.

Skryť Vypnúť reklamu

Od roku 1989 a zvlášť po miestnych voľbách r. 1994 predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku nadobudli významný politický vplyv v celom svojom habite. Maďari sa stali politicky dominantnou národnou skupinou skoro vo všetkých sídlach, kde mali početnú väčšinu. Okrem toho to platí aj pre významný počet miest, kde tvoria 30-50 % celkového obyvateľstva. V dôsledku toho očakávaných 80 % maďarskej menšiny žije v sídlach, kde národné skupiny vytvárajú politickú väčšinu v miestnej rade.

Maďarskej menšine sa vskutku podarilo previesť svoju miestnu politickú prevahu na politickú moc, ktorej pomocou čiastočne riadi vlastné záležitosti vo svojom habite. Dosiahli to plným využívaním procesu decentralizácie v rozsahu právnych a finančných obmedzení miestnej samosprávy. Tieto obmedzenia sú zjavné. Najzávažnejšia prekážka je finančná. Decentralizácia zodpovedností nie je dostatočne pokrytá adekvátnymi finančnými zdrojmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek tomu, na miestnej úrovni bolo mnoho maďarských požiadaviek týkajúcich sa oficiálneho používania maďarčiny, splnených v mnohých sídlach, kde sú Maďari dominantnou či dôležitou politickou skupinou. Najvýraznejším príkladom toho sú mnohé znaky označujúce miesta a ulice v maďarčine. Iným prekvapujúcim príkladom narastajúceho sebaurčenia maďarskej menšiny bolo zriadenie City University v Komárne. Na štátnej úrovni maďarská požiadavka na zriadenie takejto inštitúcie štátom bola zamietnutá tak federálnym československým parlamentom, ako aj SNR. Na miestnej úrovni však partnerstvo medzi miestnou správou a radom maďarských univerzít viedlo k vzniku jednej z dvoch nezávislých maďarských inštitúcií vyššieho vzdelávania. Ako tieto a iné príklady ukazujú, cestou k formovaniu územného sebaurčenia, vyznačenou miestnou politickou prevahou, bola maďarská menšina schopná realizovať umiernený stupeň autonómie.

Skryť Vypnúť reklamu

Parlamentní predstavitelia maďarskej menšiny považovali miestnu samosprávu za jeden zo základných pilierov ústavného štátu. Žiadali pripojenie k Európskej charte miestnej samosprávy, ktorej základnými princípmi sú rozvoj demokracie, decentralizácie moci, subsidiarita a uznanie spravodlivej a verejnej zodpovednosti zmluvnými stranami. V súčasnosti väčšina slovenských opozičných politických strán a organizácií uprednostňuje silnejšie miestne samosprávy.

Po dva a pol roku od Komárňanského stretnutia bolo úsilie dosiahnuť nejakú formu územného sebaurčenia pomocou zriadenia maďarského správneho regiónu neúspešné. Maďarské požiadavky na takýto región boli odmietnuté tak terajšou slovenskou vládou, ako aj všetkými nemaďarskými politickými stranami zastúpenými v parlamente. Strach z odtrhnutia maďarského habitatu je jedným z hlavných dôvodov, prečo slovenskí politici skoro jednomyseľne odmietli a odsúdili požiadavku na zriadenie maďarského správneho regiónu.

Skryť Vypnúť reklamu

Konkrétne výsledky úsilia o zriadenie maďarského regiónu možno teda považovať za negatívne. Slovenská verejnosť nesúhlasí s návrhmi predstaviteľov maďarskej menšiny. Mnohí Slováci považujú maďarské návrhy za provokáciu voči integrite ich mladého štátu.

Z hľadiska miestnej samosprávy a decentralizačného procesu väčšina maďarských cieľov a aktivít je paralelná s politickými cieľmi a aktivitami mnohých (českých) a slovenských strán. Boli teda schopní vytvoriť politickú väčšinu, prehlbujúcu celkový proces decentralizácie, ktorý Maďari vedeli využiť na dosiahnutie vyššieho stupňa územného sebaurčenia. Po vzniku slovenskej samostatnosti však úsilie maďarskej menšiny posilniť miestnu samosprávu nezabránilo postupnej stagnácii tohto procesu. Napriek tomu sa na miestnej úrovni vedeli premyslene prispôsobiť zmenenej situácii a dokázali tak adekvátne uplatňovať nové rozhodovacie právomoci miestnej samosprávy. Prostredníctvom svojej miestnej politickej väčšiny dokázali zrealizovať umiernený stupeň územnej samosprávy.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri plnom využívaní jestvujúceho všeobecne právneho a poltického rámca miestnej samosprávy sa predstavitelia maďarskej menšiny nemusia už plne spoliehať len na politicky sporné menšinové práva podporu autonómie. Pri využívaní možností miestnej úrovne sa môžu vyhnúť verejným vyhláseniam, za ktoré bývajú označovaní za "separatistov" alebo "rozvracačov". Na úrovni sídla k tomu nedochádza, tu nejestvuje vážne politické napätie medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou.

Porovnanie oboch foriem územného sebaurčenia poukazuje na veľké rozdiely medzi dosiahnutými výsledkami. V súčasnosti iba úsilie predstaviteľov maďarskej menšiny o dosiahnutie istej formy územného sebaurčenia na miestnej úrovni viedlo ku konkrétnym výsledkom. Ich politické ciele a aktivity v oblasti miestnej samosprávy nevyvolali významnejší odpor a verejné odsúdenie zo strany slovenskej väčšiny a slovenských politických strán. Práve takéto negatívne dôsledky sú však produktom úsilia, zameraného na vytvorenie maďarského správneho regiónu, chápaného ako ohrozenie územnej integrity a jednoty slovenského štátu.

Skryť Vypnúť reklamu

Úsilie o dosiahnutie istej formy územného sebaurčenia cestou miestnej samosprávy je teda politicky menej hazardné, lebo neohrozuje základné záujmy väčšinového národa. Poskytuje príležitosť na zachovanie etnickej identity a svojho habitatu bez ohrozenia dominantného postavenia väčšinového národa na celoštátnej úrovni. Preto z hľadiska územného sebaurčenia pre etnické menšiny treba skôr odporúčať väčšie sústredenie sa na príležitosti, poskytované na miestnej úrovni.

Autor (1931) je politológ, vedúci Katedry politológie FFUK v Bratislava

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Láka ťa svet? Študuj v Nitre, je ako Rím na 7 pahorkoch
  2. Ročný magister v data science v Prahe odštartuje tvoju kariéru!
  3. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tradíciou!
  4. Mysli na svoju budúcnosť!
  5. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  6. Nové číslo Historickej revue
  7. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  8. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  9. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  10. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  1. Last chance to get The Slovak Spectator discounted subscription
  2. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  3. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  4. Nové číslo Historickej revue
  5. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  6. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  7. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  8. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  9. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  10. A new, multifunctional centre will revive the Danube embankment
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 17 878
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 17 111
  3. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 14 634
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 9 009
  5. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 8 704
  6. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 7 974
  7. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 381
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 7 166
  9. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 522
  10. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 042
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Testovanie antigénovými testami označil premiér Igor Matovič za atómovú zbraň. Ilustračné foto.

Vyše polovica z nich nie je ani na výter z nosa, ako tvrdil minister.

14 h
Ilustračná fotografia.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 319-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 7 665 obetí. Platia sprísnené opatrenia.

4 h
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Hrať sa bude klasika

Peter Schutz

Matovič musí obetovať Krajčího.

15 h