V súvislosti s nedávno skončenou olympiádou v Atlante sa v masmédiách objavilo veľa komentárov, v ktorých sa do popredia kládli stále rovnaké skutočnosti (najmä zlá organizácia a prílišná komercionalizácia) a do úzadia boli potlačené, iné, podľa mňa rovnako dôležité, veci. Aj keď nepopieram, že autori môžu mať svoju pravdu, mám pocit, že celkové vyznenie hier je akési jednostranné. Mal som to šťastie, že som ako divák navštívil aj LOH v Moskve, aj tieto atlantské. Bolo by naivné klásť ich vedľa seba a snažiť sa porovnávať. Medzi obidvoma uplynulo 16 rokov a svet sa neprestal vyvíjať. Šport je jeho súčasťou, a preto ho treba posudzovať v takomto kontexte. Atlanta sa odhodlala dať šancu zúčastniť sa nebývalému počtu športovcov, funkcionárov, ale aj divákov. Preto jednoducho nie je možné, aby boli všetci spokojní. Zdá sa mi však paradoxné, ak napríklad zástupcovia slovenskej televízie pohŕdavo hovoria o tom, že na každom kroku zakopávali o sponzorské panely, a pritom oni na svojich komentátorských postoch takmer driemali od únavy, pretože ich bolo málo. Keď nemala STV financie na väčší počet vyslaných pracovníkov, iste by pomohla práve sponzorská účasť. Prečo sa tak nestalo, to musia vedieť oni. Určite to ale nebolo kvôli zachovaniu ducha olympijskej myšlienky. Napokon, aj naše zväzy mali sponzorov. Na tom nie je nič zlé, tak beží svet. Málokoho by asi uspokojilo, keby sa poprední športovci zriekli práve raz za štyri roky dobrých podmienok a odviedli by iba priemerné či podpriemerné výkony len v mene olympijskej myšlienky. Tá sa dá totiž prezentovať aj na tzv. skomercionalizovaných hrách. Mrzí ma, že sa pomerne málo vyzdvihovali práve tie pozitívne skutočnosti, ktorými boli desiatky báječných výkonov a neskutočne krásne zážitky pre divákov. Tých tam bolo okolo 4 miliónov a môžem povedať, že sa bavili skvele. Bola tam nádherná, naozaj olympijská atmosféra. A tí doma pri televízii? Boli by ochotní rezignovať na technicky dokonalé prenosy s odôvodnením, že olympiáda a financie nejdú k sebe? V Moskve hry financoval štát, v Atlante súkromné korporácie. Nik do toho nešiel s úmyslom prerobiť. Inak to nemôže byť. Nesnažme sa zakrývať si oči pred touto skutočnosťou. Skúsme radšej odhodiť predsudky a nebojme sa, tak ako Američania, vidieť to krásne, čo olympiáda priniesla.