Koncom roku 1994, keď sa konečne po nekonečnom otáľaní ujala moci tretia vláda Vladimíra Mečiara, spýtala som sa premiéra, do akej hĺbky bude kabinet robiť personálne zmeny. "Vymenovali sme nových štátnych tajomníkov a vedúcich úradov ministerstiev, rehabilitovali sme prednostov okresných úradov. Vláda s týmito otázkami končí. Všetko ostatné je už v kompetencii rezortov. Do toho ja už nezasahujem," konštatoval V. Mečiar. Lež boli sme svedkami toho, že zmeny sa udiali v školských správach, na postoch riaditeľov nemocníc, v úradoch životného prostredia, práce, neubránili sa ani predstavitelia kultúrnych inštitúcií. Personálne zmeny? Vyhadzov? Čistky? Veľké upratovanie? Nazvime si to každý po svojom, miesta, ktoré niečo znamenajú, sa ako zvyčajne ušli predovšetkým príslušníkom vládnej koalície. Nové územno-správne usporiadanie Slovenska sa stalo šancou, aby koalícia prevzala do rúk každý zo 79 nových okresov i "šéfovanie" nad nimi v 8 krajoch. Darmo chcú tí starostovia a primátori byť nadstranícki, ktorí boli na kandidačných listinách opozície a voliči-občania im dali dôveru. Ak budú chcieť pre svoju obec odkrojiť financie z krajského alebo okresného "koláča", budú musieť hrať a tancovať na koaličnú nôtu. Ak sa niekto domnieva, že v podstate nedôjde k veľkému prepúšťaniu pracovníkov štátnej správy kvôli nadbytočnosti (terajších zhruba 20-tisíc treba stlačiť ešte asi o 2-tisíc osôb), veľmi sa mýli. Práve teraz zrejme dôjde na slová V. Mečiara, že to je už úloha rezortov. Sčasti ich, sčasti budú mať hlavné slovo prednostovia. A tí, aj keby chceli na úradníckych stoličkách ponechať odborníkov, nevedno, či budú môcť, pretože hlavným je príslušnosť k vládnej moci. Azda sa teraz zídu rôzne petície na podporu vlády a proti prezidentovi, ktoré v uplynulých mesiacoch kolovali v rôznych orgánoch štátnej správy. A keď bude sedieť na každej stoličke politicky správny človek, bude môcť parlament schváliť zákon o štátnej službe. Tí potom dostanú definitívu.