V prvé augustové ráno sa dvadsaťštyriročný Ivan Č., zástupca vedúceho seredskej stávkovej kancelárie Terno, a. s., náhlil na svoje pracovisko. Do budovy miestneho kultúrneho strediska na Cukrovarskej ulici, kde má Terno svoje sídlo, vošiel asi o štvrť na osem a hneď sa pustil do sobotňajšej uzávierky. Pri zapisovaní tržby a výplat výhier z predchádzajúceho dňa do pokladničnej knihy inštinktívne zacítil, že niekto stojí vo dverách - priamo za jeho chrbtom. Obzrel sa...
"Nepozeraj na mňa a navaľ peniaze!" zavelil votrelec s čiernou kuklou na hlave. Ivana sa zmocnil strach. Tridsaťročný chlapík atletickej postavy zvieral totiž v pravej ruke dlhý kuchynský nôž... "Prosil som ho, aby mi neubližoval, že mu tie peniaze dám," uviedol Ivan. No len čo otvoril trezor, votrelec mu odzadu zasadil prudký úder do hlavy. Potom bleskove vybral z trezoru vyše 157 tisíc korún a z kultúrneho strediska vybehol na Cukrovarskú ulicu. Podľa výpovedí náhodných svedkov v úteku pokračoval po Kostolnej, Mlynárskej, Novomestskej a Garbiarskej ulici smerom k miestnej autobusovej stanici. Tam sa jeho stopa stratila.
Kriminalisti však aj tak dostali pomerne presný opis asi 185 centimetrov vysokého páchateľa, ktorý mal v čase lúpežného prepadu oblečenú sivo-čiernu bundu na zips a čierne montérkové nohavice. Obuté mal staré biele tenisky s modrým pásom a čiernymi šnúrkami. Hoci mohlo ísť o bezdomovca či tuláka, nedá sa celkom vylúčiť ani zastierací manéver rafinovaného lupiča. Človek nemusí byť detektívom, aby mu bolo jasné, že páchateľ musel dokonale poznať terén budúceho miesta činu. Za svojím cieľom išiel naisto, po dôkladnej príprave. Aj preto si zvolil nedeľné ráno, keď ulice Serede zívali ešte prázdnotou... Riaditeľ stávkovej kancelárie Terno vypísal za poskytnutie informácií, ktoré pomôžu pri zadržaní seredského lupiča, odmenu 20 000 korún.
