ia sa (ku ktorému nevyhnutne patrí správny oblek a spôsob reči) sú vo východných krajinách, napríklad v Japonsku a Číne, kde ich nedodržanie mohlo viesť k vážnym nielen spoločenským tragédiám. U nás sú tieto pravidlá menej prísne, to však neznamená, že sa na ne nemusí dbať. V podnikaní akéhokoľvek druhu, pri hľadaní zamestnania, v obchodných rokovaniach zdvorilosť a takt sú priam nevyhnutnou podmienkou úspechu. Niekoľko základných poznatkov v tejto oblasti vám prinášame na tejto strane.
PRVÝ DOJEM
JE NAJDÔLEŽITEJŠÍ
Vstup do miestnosti, v ktorej sú neznámi ľudia, nie je vôbec jednoduchý. Pritom často od neho závisí všetko - prijatie do zamestnania, zaradenie v spoločnosti. Na túto udalosť sa treba preto pripraviť už odevom. Ináč vstupujeme na pohovor k perspektívnemu šéfovi (v tom prípade sa treba držať zlatej strednej cesty, vyvarovať sa módnych výstrelkov, ale nepôsobiť tiež ako z bazára), inak na vernisáž a inak na spoločenský večierok. Jednoduchšie to majú páni - tí obvykle vystačia s niekoľkými oblekmi, prípadne kombináciou nohavíc a sák. Ak sú z kvalitného materiálu, dobre ušité a vhodne vybraného strihu a farby, vydržia dlho. Ženy sú na tom horšie, dámska móda sa mení veľmi rýchlo, ženy sa ostražitejšie medzi sebou pozorujú, preto rýchlejšie zbadajú, že máte na sebe šaty alebo kostým, aký sa nosil pred niekoľkými rokmi. Najmä v prípade, ak je nápadný - stane sa tak vtedy, ak to bol módny hit daného roka. Žena musí svoje oblečenie tiež výraznejšie prispôsobiť danému pracovnému prostrediu a charakteru firmy. Ak nejde priamo o predpísaný pracovný odev, je taktiež lepšie držať sa "stredu" - žiadne nápadné výstrelky, ale ani suchársky konzervatívny odev v štýle "sivá myška". Elegantný a skôr nenápadný kostým, doplnený blúzkou, rozhodne nič nepokazí.
POZDRAV
BEZ ZAKOKTANIA
Pri vstupe do miestnosti je samozrejmosťou, že vstupujúci pozdraví. Pozdrav má byť hlasný a zreteľný, tiché zakňučanie vám na imidži určite nepridá. Platí zásada, že zdraví ten, kto vstupuje na "cudzie územie" - teda domu, bytu, kancelárie a obchodu. Na ulici zdraví prvá tzv. spoločensky menej významná osoba - teda muž zdraví ženu, mladší staršieho, podriadený šéfa. V rovnakom poradí si podávajú ruku. Zložitejšia situácia nastáva, ak sa nadriadený mladší muž stretne s podriadenou staršou paňou. Našťastie šéf (obvykle) vie, že má byť zdvorilý a (obvykle) pozdraví prvý. Pri pozdrave páni nadvihnú klobúk (alebo urobia gesto, ktorým tento čin naznačia). Ak pozdrav sprevádza podanie rúk, treba dať dole rukavice (výnimkou sú plesové rukavice, ktoré sú až nad lakeť). Pri pozdrave v miestnosti, kde sedíme, treba povstať, najmä ak sa očakáva podanie rúk. Ospravedlniť vás môže jedine vysoký vek alebo ťažká choroba. Ak ostaneme sedieť, naznačujeme zdraviacej osobe, že ju považujeme za úplnú nulu. Toto pravidlo platí výlučne na pánov. Dáma ostáva aj pri zdravení sedieť - výnimkou je, ak zdraví výrazne staršiu pani alebo pána, prípadne vysoko postavenú alebo významnú osobnosť.
Samozrejmosťou je slušná odpoveď na pozdrav. Neodpovedanie na slušný pozdrav je prejavom neodpustiteľnej hrubosti. Prirodzene, netreba očakávať zborovú odpoveď zákazníkov v obchode - tam je pozdrav viac-menej formálnou zdvorilosťou.
AKO SA PREDSTAVIŤ
Nevyhnutnou podmienkou nadviazania spoločenského kontaktu je predstavenie sa. Nie je samozrejme nevyhnutné sa zoznamovať hocikde a hocikomu - napríklad vo vlaku alebo autobuse. Nevyhnutne sa treba predstaviť napríklad pri pobyte v hoteli, ak s niekým trvale zdieľate spoločný stôl. Rovnako sa predstavíme, ak vstupujeme do miestnosti, v ktorej máme obchodné rokovanie, predstavujeme sa ľuďom, s ktorými budeme častejšie v styku, a samozrejme pri telefonovaní.
Pri predstavovaní platí to isté pravidlo ako pri pozdrave - predstavuje sa spoločensky menej významná osobnosť spoločensky viac významnej osobnosti. Výhodou je pomoc tretej osoby - spoločného známeho, ktorý vás vzájomne predstaví. Lenže to obvykle pri pracovných stretnutiach nie je možné, do miestnosti, v ktorej sedí váš doteraz neznámy obchodný partner, vstupujete sám. Aj keď ste vopred ohlásený a teda partner vie, koho má čakať, je dobré sa uviesť napríklad vetičkou: "Dovoľte, aby som sa predstavil, som XZ, zástupca firmy YQ." Meno vyslovte zreteľne, v žiadnom prípade ho nezahundrite. Uvedenie titulu a postavenia je dôležité - váš partner musí vedieť, s kým má tú česť.
Veľmi výhodné je mať navštívenky - vizitky. Firmy obvykle pre svojich zamestnancov dávajú vyrobiť firemné vizitky, dosť ľudí si dáva vyrobiť osobné vizitky pre súkromnú potrebu. Na súkromnej vizitke je meno a priezvisko, titul, adresa a telefónne číslo. Na pracovnej vizitke je okrem mena, priezviska a titulu aj adresa zamestnávateľa, funkcia v podniku, pracovný telefón a fax. Časté je tzv. logo firmy - jej firemný znak.
V úradnom a obchodnom styku dávame vizitku sekretárke, ona ju odnesie šéfovi. V prípade, že sekretárka nie je prítomná, alebo ju šéf nemá, odovzdávame vizitku priamo jemu.
MIMOVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA
Málokto si uvedomuje, koľko toho povie ešte skôr, ako otvorí ústa, prípadne "pomimo" reči. Podľa výskumov gestá a "reč tela" odovzdáva vyše 90 percent informácií, ktoré partneri podvedome (a tí skúsení a poučení vedome) registrujú. Preto do miestnosti vstupujte rázne a rozhodne, v žiadnom prípade sa do nej "nevšuchcite"! Sedenie na okraji stoličky sa všeobecne vníma ako znak neistoty, rozvalenie sa zase pôsobí arogantne. Skríženie rúk na hrudi, prípadne doplnené skríženými nohami pod stolom je signálom odmietania argumentácie partnera (prípadne partnera samotného). Položenie rúk dlaňami na stôl alebo na operadlá kresla je gestom veliteľa, šéfa (všimnite si, ako často vo filmoch ho používajú králi). Nie je preto dobré, ak ho použije podriadený v rozhovore s nadriadeným - môže si ho vysvetliť ako prejav arogancie. Priateľským signálom naopak sú gestá otvorenou dlaňou smerom k partnerovi - teda ruky na stôl položte dlaňami nahor. Vzbudzuje to dojem otvorenosti, srdečnosti. Partner vníma aj rytmus, hlasitosť, sfarbenie a tón hlasu. Dobrý dojem v žiadnom prípade neurobí nekultivovaná a škrípavá fistulka. Vhodné je natrénovať si mierny, zamatový hlások skôr hlbších tónov. Príliš tichý hlas však svedčí o strachu a neistote. Nadmerná rýchlosť reči znižuje zrozumiteľnosť prejavu, navyše sa vníma ako snaha sa silou-mocou presadiť. Veľkou chybou je skákať do reči partnerovi. Negatívne pôsobí aj nedbanlivá výslovnosť a štýl reči, ktorú partner môže pochopiť ako znak povýšenosti.
Na pracovnú návštevu chodíme zásadne vopred ohlásení a presne. Pri príchode sa potom vyhneme trápnym scénam - môžeme sa odvolať na predchádzajúci dohovor. Ak prijímate pracovnú návštevu, vopred sa na ňu pripravte - vaše pracovné prostredie často o vás povie viac ako dosť. Ošúchané zariadenie pracovne (napríklad špinavý koberec), plný popolník, prípadne zaprášená palma v kúte miestnosti pôsobia vyložene zle. Naopak dobre pôsobí, ak vyjdete návštevníkovi krok - dva v ústrety, dáte mu najavo, že si ho vážite. Mimoriadne významné návštevy privítajte pred dverami pracovne a pri vstupe im dajte prednosť. Uvedomte si, že návštevník si všíma váš spôsob komunikácie so sekretárkou, podriadenými alebo nadriadenými, ktorí náhodou vstúpia do miestnosti, telefonovania, a aj z toho si urobí dojem.
CHYBY, KTORÝCH SA NAJČASTEJŠIE DOPÚŠŤAME
# Nevhodne sa obliekame
# Chodíme neskoro
# Nezdravíme, nevieme sa predstaviť
# Skáčeme druhým do reči, dlho hovoríme o ničom
# Hovoríme alebo príliš nahlas, alebo príliš ticho, Mumleme, nedbalo vyslovujeme slová, prehĺtame koncovky
# Používame vulgarizmy
# Neospravedlníme sa, keď do niekoho, hoci aj omylom, vrazíme na ulici
# V spoločnosti žujeme žuvačku, bezohľadne fajčíme.