KYJEV (TASR) - Ukrajina by vlastne mohla byť bohatou krajinou. Vlastní najväčšiu časť čiernej úrodnej zeme na svete, z nerastných bohatstiev má uhlie, železnú rudu, ropu, zemný plyn dokonca zlato a diamanty. Táto republika je vysoko spriemyselnená a 52 mil. obyvateľov je nadpriemerne vzdelaných. Napriek tomu sa táto podľa plochy druhá najväčšia európska krajina dostala po rozpustení Sovietskeho zväzu v roku 1991 do väčšej ekonomickej krízy ako všetci susedia. K piatemu výročiu nezávislosti, ktoré je stanovené na 24. augusta, možno síce badať určité signály stabilizácie, obrat k lepšiemu však ešte neprichádza. V roku 1993 dosiahla Ukrajina s infláciou vyše 10 tisíc percent svetový rekord. Od roku 1991 klesol hrubý domáci produkt o približne polovicu. Obyvateľstvo zaznamenáva stále klesajúcu životnú úroveň.
Krízu si Ukrajina zavinila s väčšej časti sama. Prvý prezident Leonid Kravčuk, zvolený v decembri 1991 a ostatní bývalí komunisti vo vláde sa obávali šokovej terapie podľa vzoru susedného Poľska alebo Maďarska. Kravčukove polovičné reformy zničili sovietsky riadiaci mechanizmus v hospodárstve, nevytvorili však potrebné trhovohospodárske slobody. Podiel tieňového hospodárstva vzrástol na 40 percent hospodárskeho objemu. Až v novembri 1994 oznámil nový prezident Leonid Kučma program reforiem. Ako povedal pred parlamentom: "V súčasnej situácii neexistuje žiadna alternatíva na trhovohospodárske reformy." Podobne ako ostatné republiky SNŠ podcenila Ukrajina problémy pri zrušení sovietskeho centrálne riadeného rozdeľovania práce v hospodárstve. S vysokým podielom zbrojárskeho priemyslu, ktorý už nikto nepotreboval, získala Ukrajina nie práve najlepšie dedičstvo. Od roku 1993, keď začalo Rusko požadovať za ropu a plyn svetové ceny, zvýšila sa zadlženosť Ukrajiny na približne 2,5 miliardy dolárov. Krajina sa tak stala politicky vydierateľnou. Vzťah sa normalizoval až vtedy, keď obe strany v roku 1994 uzavreli dohodu o oddlžení. Odvtedy platí Ukrajina za dovoz ropy a plynu pomerne presne.
Pri reštrukturalizácii hospodárstva zaostáva Ukrajina ďaleko za susednými krajinami ako Rusko alebo Moldavsko. Privatizácia štátnych podnikov sa rozbehla až v roku 1995. Z približne 28 000 firiem pripadlo 70 percent na malú privatizáciu podnikov obchodu a služieb. Častými zmenami rámcového zákonodarstva odstrašila Ukrajina zahraničných investorov. Doteraz bolo priamo investovaných iba približne 900 mil. dolárov. Kyjev vyčíslil potrebu investícií približne na 10 mld USD. Úspechy dosiahla Ukrajina predovšetkým vo vývoze a stabilizácii hodnoty peňazí. Toto leto bola inflácia s mesačnou mierou 0,1 percenta takmer zastavená. Je to predpoklad pre reformný krok, ktorý chce Kučma uskutočniť pri príležitosti piateho výročia nezávislosti - ešte túto jeseň má byť zavedená nová národná mena hrivna.
