Keď mi jeden známy, intelektuál žijúci bohémskym životom, oznámil, že sa chystá na huby, prekvapilo ma to. Príroda totiž jeho lyrický talent ovplyvňuje iba zriedka. Až keď mi prezradil, na ktorý konkrétny typ huby, označovanej medzi hubármi ako nejedlý, ide, pochopila som. Huba nemala smerovať na pekáč, ale vysušená a premiešaná s tabakom, prípadne v podobe čajového vývaru mala priniesť tvorivé halucinácie. Nebezpečná múza PhDr. Oľga Bindasová, ktorá sa problémami drogovej závislosti dlhodobo zaoberá v centre psychologicko-poradenských služieb v Banskej Bystrici, zareagovala veľmi prezieravo: "Áno, všeobecne sa vie, že niektoré huby môžu mať halucinogénne účinky. Ale meno tej huby, ktorá bežne rastie v našich lesoch, radšej neuveďte. Na niektorých jednotlivcov by to mohlo mať neželateľný inšpiratívny účinok." Ako PhDr. Bindasová podotkla, zatiaľ sa s prípadmi spracovania omamných látok z húb stretávali psychológovia a lekári predovšetkým v Brne, kde sa táto myšlienka počas minulého roka medzi mladými značne "uchytila". Zdá sa však, že naši mladí si vedia vzory rýchlo prebrať. Podľa psychologičky je možné podobné látky pripraviť z viacerých druhov nejedlých a jedovatých húb, pričom riziko je vždy značné. Nevyspytateľnosť podobných praktík spočíva v tom, že každý organizmus je nastavený inak a otrava, možno i ťažkého stupňa, nie je vylúčená. Za hubu, ktorú máme na mysli a zo spomenutých dôvodov jej meno neuvádzame, sú niektoré kmene na ďalekom východe napríklad schopné predať soba. Muži varia z nej čaj a ženy im do pripravených nádob uskladňujú moč. Ten potom vraj nosia v ťapkách a v hore sa ním vzájomne častujú. Moč totiž všetky látky dokonale udržiava. Ani tento kuriózny záver by však nemal spomenuté nebezpečenstvo zľahčiť.