é dno. Všetci to vedia, pôsobí to komicky, ale všetci chcú veriť, že je to naozaj."
Ostravskí vysokoškoláci si svoje vystúpenie Vyvolávanie ducha skupiny na 3. ročníku medzinárodného výtvarného sympózia LABORATÓRIUM v Košiciach v budove bývalej psychiatrie pripravovali celý týždeň. Od robotníkov, ktorí tu opravovali strechu a donekonečna niečo rozoberali a opäť skladali, ich bolo možné odlíšiť len podľa neodmysliteľného úsmevu. I keď s fúrikmi plnými tehál, omietky a iného materiálu, ktorý museli vyvoziť z toho "svojho priestoru", ničím nenapĺňali tradičnú predstavu o umelcoch v procese tvorby... A aj keď to nakoniec predsa len nevyšlo podľa očakávania, istú symboliku s dobou v tom nájsť môžeme: chýba jej duchovný rozmer...
Ich ostravský pedagóg (katedra voľnej výtvarnej tvorby) Petr Lysáček o situácii v českom výtvarnom umení hovorí: "Do výtvarného života v poslednom období vstupuje u nás veľa nových mien medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, ktoré dostávajú príležitosť sa predstaviť v rôznych priestoroch. Dôležité je, že všetci majú podporu štátu. Všetci majú možnosť si vybrať: pridať sa k nejakej z koncepcií, ktorú reprezentujú jednotlivé galérie a ich kurátori, alebo môžu byť aj celkom nezávislí. Niekedy síce vzniká dojem, že stret rôznych estetických koncepcií, generačných táborov spôsobuje nekomunikatívnosť situácie, spory však vznikajú hlavne v otázke, akým spôsobom a čo by malo byť prezentované z českého umenia v zahraničí. Teší ma, že sa mení aj umelecká klíma v Ostrave. Ak doposiaľ dominovala emigrácia do Prahy, tak v poslednom čase sa stále častejšie stretávam s tým, že študenti nechcú odchádzať. Môže to byť jednak samotnou sugestívnosťou Ostravy, ktorá svojím spôsobom vychováva k istému náporu v tvorbe, ale určite to súvisí aj s tým, že vznikajú nové kvalitné galérie, ktoré poskytujú šance sa realizovať. Takže nie je potrebné chytať šancu vonku. A to je veľmi príjemné zistenie."
