Chorvátov. Podľa ženevských dohovorov medzi bosnianskym prezidentom Alijom Izetbegovičom a jeho chorvátskym kolegom Franjom Tudjmanom má byť Chorvátska republika Hercego-Bosna, ktorá bola vyhlásená v auguste 1993 v čase ťažkých bojov medzi Chorvátmi a Moslimami, rozpustená do 31. augusta. To znamená, že do tohto dátumu by mali byť jej inštitúcie integrované do štruktúr FBaH, ktorá je spolu s Republikou srbskou jednou z dvoch entit bosnianskeho štátu zakotvených v daytonskej mierovej dohode. Prežívanie chorvátskeho
miništátu vo vnútri Bosny je považované za prekážku uskutočnenia prvých povojnových volieb, ktoré sú vypísané na 14. septembra.
Bývalý bosnianský premiér Haris Silajdžič sa chystá bojkotovať septembrové bosnianske voľby. Vyhlásili to v stredu večer v Sarajeve členovia sprievodu amerického ministra zahraničia Warrena Christophera. Silajdžič pri stretnutí s Christopherom v Sarajeve naznačil, že sa chystá stiahnuť z volieb, pretože podľa neho bude tento akt zneužitý na legitimizáciu etnického rozdelenia krajiny. Šéf americkej diplomacie, ktorý pri štvrtkovej niekoľkohodinovej návšteve Sarajeva vyzýval miestnych občanov, aby sa masovo dostavili k rozhodujúcemu hlasovaniu, žiadal aj Silajdžiča, aby sa volieb zúčastnil.
Bosnianski Srbi odmietajú sankcie, ktorými Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) postihla ich Srbskú demokratickú stranu (SDS) za porušenie najzákladnejších zásad prípravy volieb. Vyhlásil to včera v Pale predseda bosnianskosrbského parlamentu Momčilo Krajišnik. Reagoval tak na skutočnosť, že OBSE, zodpovedná za civilné záležitosti a prípravu volieb v Bosne, udelila 13. augusta SDS pokutu 25 tisíc dolárov za vydieranie bosnianskosrbských občanov. Miestna odbočka vládnucej strany v Doboji totiž podmieňovala poskytnutie humanitnej pomoci navracajúcim sa utečencom tým, že sa zapíšu do volebných zoznamov v obciach, ktoré im SDS určí. Dokázateľne sa tak stalo v 59 prípadoch.
