"Keby sme Lukáša museli kŕmiť umelou výživou, jeho šanca prežiť by bola oveľa menšia," hovorí MUDr. Katarína Vicianová, lekárka z oddelenia patologických novorodencov Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch, a pozerá sa na trojtýždňového novorodenca v inkubátore. Lukáš prišiel na svet v ôsmom mesiaci s pôrodnou hmotnosťou len 1940 gramov a s ťažkou vrodenou chybou brušnej steny. Kontakt s okolím mu sprostredkuje len trubička v ústach, v ktorej pomaly preteká materské mlieko od cudzej ženy. MUDr. Vicianová stojí na čele nemocničného laktária, čo je v podstate zberná banka materského mlieka, získavaného z prebytkov tejto tekutiny od darkýň, ktoré sa prihlásili do vytvorenej siete.
Každá darkyňa musí preukázať, že nie je nakazená vírusom HIV, nemá ani inú infekčnú chorobu a žije v kultivovanom životnom prostredí. Potom môže zbierať mlieko do príslušných sterilizovaných fliaš a mrazené ich uchovávať, kým ho zdravotná sestra vyzdvihne. Po mikrobiologickom vyšetrení a sérologickej kontrole sa "biela krv" v laktáriu pasterizuje a potom sa podáva ťažko chorým novorodencom a dojčatám. "Naše darkyne sú schopné týždenne odovzdávať okolo štyroch až desiatich litrov mlieka," hovorí MUDr. Vicianová. Extrémny príklad predstavuje mladá mamička, ktorá za rovnaký čas nazhromaždí až 22 litrov. Hádam len pre ňu by táto aktivita mohla byť zaujímavá aj finančne. Pri cene 81 Sk za liter, ktorá sa za posledných 15 rokov nezvýšila, však rozhodujú skôr humanitné dôvody.