umožňuje zdôvodniť takmer všetko: že nevídané makroekonomické úspechy zapríčiňujú zhoršovanie životnej úrovne, rast cien, že prehra je výhrou, že sucho je preto, lebo veľa prší, že ústavu chráni ten, kto ju porušuje, že fiasko vyšetrovateľov je v dobre vykonanej práci, že tajenie spôsobov privatizácie je jej sprehľadnením, že východ je západ, že včera je zajtra. V takomto myšlienkovom prostredí nám už vyrástli silné osobnosti a plody ich práce už dozrievajú. Zreteľne to vidno vo verejnoprávnej televízii, v oblasti zahraničnej politiky, v školstve, bokom nezostáva ani prokuratúra, o spravodajskej službe už ani nehovoriac. Tisícročný sen kohosi sa napĺňa, opäť sa aspoň na chvíľu stávame krajinou neobmedzených možností, aj keď sa mi zdá, že už iba vďaka vlastnej obmedzenosti. Vrátili sa tí, čo chceli rozkazovať dažďu, vetru... Malé deti sa často čudujú, prečo ručička kompasu napriek jeho otáčaniu ukazuje stále rovnakým smerom. Na Slovensku je tento problém vyriešený - ručička ukazuje tam, kam premiér kompas pootočí. Tento nový fyzikálny jav už rešpektujú generálny prokurátor, predseda parlamentu i koaliční poslanci, vedenie STV, policajní vyšetrovatelia, FNM, ministerstvo kultúry - zoznam je pridlhý. Má to však jeden háčik - už nevieme, kde je sever, blúdime, strácame nádej, že sa vymotáme z marazmu predchádzajúcich desaťročí. V okolitých krajinách sú pre tých, čo sa usilujú manipulovať s ručičkou kompasu, vyhradené isté zariadenia, u nás ich navrhujú na Nobelovu cenu. Nečudo, že potom musí obhajovať nezmysly, ktorým niet ani konca. Veď aj valec zo Zlatej Idky má vraj fungovať ako perpetum mobile.